Vitamínové otázniky. Aké sú riziká a plusy ukryté v tabletkách

Píše sa rok 1912 a biochemik poľského pôvodu Casimir Funk pracujúci v Listerovom inštitúte v Londýne vydáva článok o svojich zisteniach. Funk študoval chorobu beri-beri, ktorá sa vyskytovala v tom čase najmä v Ázii v oblastiach, kde sa obyvateľstvo živilo predovšetkým bielou lúpanou ryžou.

Vedec dospel k záveru, že ochorenie je spôsobené neprítomnosťou nejakej základnej živiny v ryži, a nie toxínom, ako sa dovtedy predpokladalo. I keď nevedel presne, o akú látku ide (v skutočnosti je to nedostatok tiamínu), vymyslel pre ňu názov vitamín a navrhol, aby takto nazývali podobné esenciálne látky, ktoré by mohli zabrániť chorobám ako skorbut, rachitída či pelagra.

Funkova práca sa tešila veľkému ohlasu a v podstate zastrešila a spropagovala výskum niekoľkých vedcov skúmajúcich takzvané choroby z nedostatku. Postupne tak boli objavované látky ako niacín, riboflavín či kyselina L-askorbová, ktoré dnes poznáme ako vitamíny.

Vďaka ich objavom sa podarilo spomínané ochorenia a mnohé ďalšie vytlačiť v aspoň trochu civilizovaných krajinách takmer do zabudnutia a dnešní lekári vo vyspelom svete sa s nimi stretávajú obvykle už len v knihách.

Z nedostatku sa časom stal hit. A veľmi výnosný biznis. Pretože s postupným objavovaním toho, ako jednotlivé vitamíny v ľudskom tele pôsobia, sa rozbehli preteky o to, ako byť zdravší, mladší či krajší.

Dnes patria rôzne doplnky stravy k tovaru, za ktorý sa ročne po celom svete utrácajú miliardy. Neplatíme však len za ilúziu? Alebo dokonca za niečo, čo nám, paradoxne, môže zdravie oslabiť? Nuž pozrime sa na to, kedy a kto naozaj potrebuje po vitamínoch v tabletkách siahnuť.

Vitamín C je lepšie užívať v menších dávkach, ale častejšie, odporúčajú odborníci. A čo zinok a vitamín D?

Zbytočné investície

Na začiatok len slovami biochemika Pavla Blažíčka z dávnejšieho rozhovoru pre HN magazín zhrňme to hlavné: „Odporúča sa, aby ľudia svoje nutričné požiadavky doplnili prostredníctvom zdravých stravovacích návykov z potravín, ktoré obsahujú potrebné živiny.

V súčasnosti nie je k dispozícii dostatočný jednoznačný dôkaz o podpore odporúčania za užívanie alebo proti užívaniu multivitamínových a minerálnych doplnkov.“

Povedané polopatisticky – pokiaľ netrpíte nejakým dlhodobým zdravotným problémom, takmer sto percent všetkých potrebných mikronutrientov (teda vitamínov aj minerálov) do seba dostanete jednoducho len tým, že budete pestro a vyvážene jesť.

Nič navyše vám pravdepodobne neuškodí, ale ide o zbytočné vyhadzovanie peňazí takpovediac do záchoda. Alebo, ako sa hovorí, o vyrábanie drahého moču. Platí to obzvlášť pri vitamínoch rozpustných vo vode, ktoré náš organizmus nevie zadržať do zásoby, ale všetko, čo ne(s)potrebuje, bez úžitku vylúči.

„Ale sú skupiny ľudí, ktoré majú problémy so vstrebávaním, napríklad ide o neliečených celiakov. Alebo ľudia s Crohnovou chorobou či pacienti po operácii a odstránení časti čriev,“ upozornil v rozhovore pre český magazín Téma primár Odbor...