Ako veľmi je dôležitý tréning nášho imunitného systému, teda že sa stretávame s vírusmi a baktériami?
Zásadne. Imunitný systém prirovnávam k veľmi dobre fungujúcej armáde, pretože je rovnako dobre organizovaný a delený. A armáda sa musí neustále cvičiť a zdokonaľovať, inak zdegeneruje a stratí bojaschopnosť.
Naše telo teda má na obranu svoju armádu, ale baktérie a vírusy sú evolúciou dobre vycvičené zabijaky. Sú na planéte už miliardy rokov...
Na to, aby bola armáda efektívna v boji s nepriateľom, má rôzne bojové jednotky, ktoré používajú rôzne stratégie, pretože musia pokryť veľmi rôznorodý repertoár útokov, čo proti nej využívajú nepriatelia, teda baktérie, vírusy a plesne. Je to neustála súťaž a boj. Vo vojne každá strana neustále vyvíja a zdokonaľuje svoje zbrane. Vírusy mutujú a prispôsobujú sa, vidíme to napríklad na koronavíruse alebo chrípke. Práve preto máme adaptívny imunitný systém. Ak zmutuje vírus, náš adaptívny imunitný systém sa prispôsobí, a reaguje na zmeny, na jeho nové stratégie.
Keď obranná stratégia nášho tela zlyhá, ochorieme. Koľkokrát za rok je pre dospelého človeka „normálne“ byť chorý?
Všeobecne sa domnievam, že ak človek ochorie viac ako raz alebo dvakrát do roka, nie je jeho imunitný systém úplne vyladený. Hovoril som o ňom síce ako o armáde, ale zároveň by som ho mohol prirovnať aj k filharmónii. Ak vŕzgajú v orchestri jedny husle, harmónia už nie je dokonalá. Aj imunitný systém musí byť vyladený. A úplne najlepšia stratégia, pri akejkoľvek vojne, je nepustiť nepriateľa na vlastné územie.
Zabrzdiť ho hneď na hraniciach?
Áno. Preto máme slizničnú imunitu. Sliznica nás chráni, ako kedysi Veľký čínsky múr chránil čínske impérium.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 92% na dočítanie.
Zostáva vám 92% na dočítanie.