Vedci odhaľujú stále nové skutočnosti, ktoré ukazujú, že nadmerná konzumácia cukru môže mať negatívny dopad na mozgové zdravie, zhoršovať kognitívne funkcie a ohrozovať duševnú pohodu.
Odborníci sa zhodujú na tom, že v malom množstve konzumácia cukru nijako zvlášť neškodí, ale bohužiaľ väčšina z nás ho prijíma v strave v nadmernej miere. Táto sladká pochutina sa totiž neskrýva len pod všeobecne známym názvom cukor, ale stretnete sa s ňou tiež pod menom glukóza, fruktóza, med či kukuričný sirup - teda vo väčšine spracovaných potravín, ktoré sú na trhu.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča, aby len päť percent denného príjmu kalórií pochádzalo z cukru, z bežnej stravy ho však prijmeme oveľa viac. Navyše je veľmi jednoduché vybudovať si od cukru závislosť.
Dietologička Lenka Kaprhálová vysvetľuje, že ľudský organizmus má možnosť využívať dva druhy energie. Ten prvý a základný je tuk. Akonáhle nie je pre prijaté živiny využitie, organizmus ich vie premeniť na tuk a uložiť na horšie časy. Sacharidy, teda aj cukor, sú druhým variantom, ktorý môže telo využívať na pokrytie energie - vo forme svalového alebo pečeňového glykogénu.
„Avšak na rozdiel od tuku je to veľmi rýchle palivo a ak nie je možnosť ho ihneď využiť (nepracujem fyzicky, ale sedím pri počítači), premení sa na mastné kyseliny oveľa rýchlejšie. Tie sú potom uložené v zásobách podkožného alebo viscerálneho tuku (ten je nebezpečný, pretože má priamy vplyv na kardiovaskulárny systém). Napríklad nadmerné množstvo ovocného cukru sa ukladá výhradne do oblasti pupka. Pokiaľ sa teda intenzívne nehýbeme, je konzumácia sacharidov v nadmernom množstve nebezpečná, " uviedla Kaprhálová.
A dodala, že mozog využíva oba varianty energie - ketóny (vedľajší produkt pri pálení tukového tkaniva) alebo glukózu, hlavný produkt prijatých sacharidov.
Pri využívaní ketónov funguje mozog lepšie, vyrovnane a bez prepadov energie. Podľa dietologičky existujú skupiny ľudí, ktorým nadmerný prísun cukrov neublíži, aspoň nie hneď. Majú taký rýchly metabolizmus, že nadbytočná energia prijatá z cukrov sa okamžite mení na teplo a nie je čo ukladať. Túto výbavu má cca 20 percent populácie.
„Je to dedičné, sami môžeme okolo seba vidieť tých šťastlivcov, ktorí zjedia, čo im príde pod ruku, a sú stále štíhli. Ostatní musia vziať do úvahy, že ak čerpajú vysokooktánové palivo (akým glukóza rozhodne je), musia ho ihneď využiť, inak riskujú ďalšie tukové vankúšiky. Ďalší negatívny vplyv cukru sa prejavuje postupne a plazivo, urýchľuje starnutie v organizme, " povedala Kaprhálová.
Poďme sa pozrieť na ďalšie riziká, ktoré so sebou prináša strava bohatá na cukry, a akým spôsobom cukor môže ovplyvňovať naše správanie, mozgové funkcie a duševné zdravie.
„Drogová“ závislosť
Pravidelná a nadmerná konzumácia sladkostí a potravín bohatých na cukor môže podľa odborníkov viesť až k závislosti. Cukor je látka, ktorá uvoľňuje dopamín a opioidy a podľa niektorých štúdií môže konzumácia cukru vyvolávať príznaky závislosti, ako sú abstinenčné príznaky, záchvatové prejedanie sa a výrazná túžba po tejto látke.
Tieto prejavy, ktoré majú pravdepodobne súvislosť s neurochemickými zmenami v mozgu (v systéme odmien), sú tiež typické v prípade užívania drog. Neurovedec Jordan Gaines Lewis uviedol pre server Huffingtonpost, že stimulácia mozgových centier odmien kúskom čokolády z času na čas príjemná a pravdepodobne neškodná, ale ak je centrum odmien aktivované príliš a príliš často, koledujeme si o problémy.
„Prílišná aktivácia tohto odmeňovacieho systému naštartuje sériu nešťastných udalostí - stratu kontroly, baženie a zvýšenú toleranciu na cukor," vysvetlila neurovedkyňa Nicole Avena.
Zhoršuje pamäť a schopnosť učenia
Nadmerná konzumácia cukru môže zhoršovať pamäť a schopnosť učenia a doslova spomaliť mozog. Aspoň to tvrdia vedci z UCLA na základe výsledkov ich štúdie na potkanoch z roku 2012. Krysy, ktoré boli kŕmené veľkým množstvom fruktózy, mali poničené synaptické aktivity v mozgu (synapsie - spojenie dvoch neurónov), čiže komunikácia medzi mozgovými bunkami bola poškodená.
Vysoký príjem cukru spôsobil, že sa u potkanov vyvinula rezistencia na inzulín - hormón, ktorý kontroluje hladiny krvného cukru a tiež reguluje funkciu mozgových buniek. Inzulín posilňuje synaptické spojenie medzi mozgovými bunkami, pomáha im lepšie komunikovať a teda formovať silnejšiu pamäť. Pokiaľ sú však hladiny inzulínu znížené dôsledkom nadmernej konzumácie cukru, kognitívne funkcie môžu byť poškodené.
„Inzulín je dôležitý v tele pre kontrolu krvného cukru, ale môže tiež hrať dôležitú úlohu v mozgu," hovorí doktor Fernando Gomez-Pinilla, vedúci autor štúdie, podľa ktorého sa novo ukazuje, že strava bohatá na fruktózu poškodzuje mozog i telo.
Môže prispievať k depresiám a úzkosti
Ak často jete sladkosti, iste sú vám dobre známe náhle poklesy a vzostupy hladín krvného cukru, ktoré sa prejavujú podráždenosťou, výkyvmi nálad, zahmlievaním mozgu a únavou. Jedna šiška alebo sladká limonáda totiž spôsobí prudký vzrast hladiny cukru, nasledovaný rýchlym poklesom. A práve rýchly pokles hladín cukru môže viesť k úzkostným pocitom, náladovosti a depresívnym stavom.
Dietologička Kaprhálová doplnila, že vďaka vplyvu glukózy z prijatých sacharidov sa podporí vyplavenie neurotransmiterov v mozgu, ktoré majú priamy vplyv na našu náladu a rozpoloženie.
„Sú to napríklad serotonín (hormón dobrej nálady), adrenalín, noradrenalín (podporujúce aktivitu), dopamín a kyselina maslová - GABA. Preto po takomto jedle zažívame príjemné pocity a je nám na chvíľu dobre, " povedala Kaprhálová, ktorá dodala, že ľudia v strese či v depresii dávajú prednosť potravinám ako kolové nápoje, sušienky, čokoláda, cukríky, zemiačiky, popcorn a podobne, a tým si nevedomky pomáhajú prísunom sacharidov na vylepšenie nálady, ale iba dočasne.
„Je to začarovaný kruh. Vyrovnanejšiu náladu človek získa, ak zabráni výkyvom v prijatej glukóze a v strave sa zameria na kvalitné tuky spoločne s bielkovinou. Je to ako na hojdačke. Prudké zvýšenie, po ktorom nasleduje prudké zníženie. A s ním aj naša nálada a vyrovnanosť, " varuje.
Chronicky vysoké hladiny krvného cukru boli tiež spojené so zápalovými reakciami v mozgu a podľa niektorých odborníkov môžu byť neurozápal príčinou depresie.
Môže zvyšovať riziko demencie
Strava bohatá na cukor by podľa odborníkov mohla zvyšovať riziko rozvinutia Alzheimerovej choroby. Odborná štúdia z roku 2013 zistila, že rezistencia na inzulín a hladiny krvnej glukózy sú spojené s vyšším rizikom rozvinutia neurodegeneratívnych chorôb ako Alzheimerova choroba. Endokrinológ Medha Munshi sa pre časopis New York Times vyjadril, že výskum prináša viac dôkazov o tom, že mozog je cieľovým orgánom pre poškodenie vysokými hladinami krvného cukru.
Niektorí odborníci dokonca nazývajú Alzheimerovu chorobu ako cukrovku tretieho typu, čo ukazuje, že strava môže hrať dôležitú úlohu v rozvinutí tejto choroby. Lenka Kaprhálová vysvetlila, že vekom sa v tele mení kvalita bielkovín, stráca sa pružnosť, ohybnosť a aj citlivosť jednotlivých receptorov (sú tiež z bielkovín).
„Receptory sú hlásiče, ktoré majú za úlohu žiadať si potrebné látky pre danú bunku. Ako ich kvalita odchádza, bunka nedostáva potrebné množstvo látok a jej funkčnosť sa zhoršuje. Z toho vznikajú tzv. civilizačné choroby ako napríklad vysoký krvný tlak, cukrovka typu II, starecká demencia, a podobne. Telo starne," objasnila Kaprhálová. Podľa nej tomu ešte pomôžeme tým, že jeme sacharidy v nadmernom množstve, a tak tieto procesy začnú omnoho skôr.
„Prijaté cukry tzv. glykujú (laicky povedané - na proteín sa naviaže glukóza a spôsobí stratu pružnosti danej bielkoviny, podobne ako staršia gumička do vlasov, ktorá už nedrží). Takže nielen vrásky, ktoré registrujeme, pretože sú vidieť, ale podobné zmeny nastávajú aj vo vnútri tela, " hovorí Kaprhálová. A to sa podľa nej týka aj mozgu, ktorý atrofuje skôr, než by musel.
Možno aj preto je nástup týchto ochorení o niečo rýchlejší, než v minulosti. Vďaka spôsobu stravovania a zníženej fyzickej aktivite je tento proces ešte rýchlejší. Kaprhálová odporúča návrat ku striedmosti a primeranú fyzickú aktivitu (stačí obyčajná, ale pravidelná chôdza), ktoré môžu tento proces významne spomaliť.
Zdroj: iDnes.cz