So začiatkom školského roka a príchodom teplôt, ktoré ľudí nútia zdržiavať sa pod strechou, nám tiež pomaly začína obdobie, keď sa darí chrípkam, nachladnutiam a ďalším podobným ochoreniam. Ponúkame proti nim jednu radu podľa portálu idnes.cz, ktorá vzišla zo zaujímavej štúdie náchylnosti k prechladnutiu: spite aspoň šesť hodín denne.
Že nedostatok spánku nášmu zdraviu rozhodne neprospieva, je dobre známa vec a prakticky každý si to niekedy vyskúšal aj na sebe. Ale ako významný faktor to vlastne je, to už sa len "sedliackym rozumom" a na základe subjektívnych skúseností zistiť nedá. Chce to presnejšie metódy, ako predviedol tím okolo Sheldona Cohena z pittsburghskej Univerzity Carnegie Mellon.
Pokus v hoteli
Ich štúdia nebola nijako veľká, ale organizačne pomerne náročná a poctivo vykonaná. Trvala niekoľko rokov a zúčastnilo sa jej 164 zdravých ľudí vo veku od 18 do 55 rokov. Autori všetkým sľúbili tisíc dolárov a zaplatili im na týždeň hotel - a nechali ich spať.
Nechceli sa pritom spoliehať len na údaje, ktoré im účastníci štúdie o svojom spánku sami oznámia. Radšej použili kombináciu spánkových denníčkov a meranie pomocou tzv. Aktigrafu, čo je bežná metóda, pri ktorej sa sledujú pomocou akcelerometra pohyby tela a podľa nich určujú, či daný spí, alebo nie. Metóda je oveľa presnejšia ako údaje od samotných "pokusných králikov", pretože ľudia sústavne preceňujú trvania spánku a podceňujú, koľko času počas noci prebdejú. Rozdiely môžu byť pomerne veľké; keď ľudia spia málo, tak sa ich odhady so skutočnosťou rozchádza až o štvrtinu.
Na konci pobytu potom účastníci dostali od vedcov darček na rozlúčku v podobe vstreknutí dávky rhinovírusu do nosa. Rhinovirus je pôvodcom veľkej časti bežných nádch a teda jeden z najbežnejších ľudských patogénov. Potom sa už len čakalo, komu začne tiecť z nosa.
V skutočnosti bolo meranie toho, či daný človek má alebo nemá nádchu zložitejšie, ale to nie je také dôležité. Snáď len pre zaujímavosť: merala sa nielen hladina protilátok v krvi, ale účastníci tiež niekoľko dní odovzdávali v igelitových vrecúškach všetky vreckovky, ktoré posmrkali. Vedci ich zvážili, odčítali hmotnosť samotných vreckoviek a do tabuliek potom zapisovali denná "výťažnosť" jednotlivých účastníkov.
Organizmus potrebuje šesť hodín spánku
Autori čakali, že tí, ktorí menej spali, budú mať častejšie príznaky nádchy, ale sami vraj boli prekvapení, ako pekne im predpoklad vyšiel. Z celkovo 164 pacientov sa ich viac ako tri štvrtiny (124) nakazilo rhinovírusmi, a z nich 48 dostalo takú nádchu, aby ju vedci uznali za "objektívne preukázateľnú". Presne podľa predpokladov boli medzi chorými vo vysokej miere zastúpení ľudia, ktorí málo spali.
Tí, ktorí spali viac ako sedem hodín denne sa nechali rhinovírusmi zaskočiť zhruba v každom šiestom prípade (presnejšie v cca 17 percentách prípadov). Zato z tých, ktorí spali päť hodín alebo menej, mala príznaky nádchy takmer polovica, presne 48 percent.
Ak máte pocit, že tých percent je vzhľadom k pomerne malému celkovému počtu chorých nejako moc, je to dané tým, že ľudí, ktorí spali päť a menej hodín, bolo v absolútnych číslach samozrejme oveľa menej ako tých, ktorí spali sedem hodín.
Výsledok štúdie sa dá vyjadriť aj inak: účastníci, ktorí spali v priemere päť hodín a menej, dostávali nádchu so 4,5-krát vyššou pravdepodobnosťou než ľudia, ktorí spali sedem hodín. Tým, ktorí spali päť a až šesť hodín, tieklo z nosa s pravdepodobnosťou cca 4,25-krát vyššou ako u sedemhodinových spáčov. U tých, ktorí spali šesť až sedem hodín, bola pravdepodobnosť už len zhruba 1,5-krát vyššia - čo vedie autorov k domnienke, že náš imunitný systém potrebuje v priemere aspoň zhruba šesť hodín spánku, aby fungoval viacmenej naplno.
Ako pri všetkých vedeckých správach, tak aj pri tejto platí, že význam jednej, navyše relatívne malej štúdie, by sa nemal preceňovať. V prípade súvislosti medzi dĺžkou spánku a imunitnou odpoveďou je už predsa len informácií viac a všeobecne potvrdzujú to, čo sme spomínali na začiatku: teda, že krátky spánok (menej ako päť, šesť hodín) zdraviu nesvedčí.
Ale asi najväčšou zaujímavosťou práce Cohena a spol. je, že ich výsledok sa týka známeho patogénu, s ktorým sa stretávame prakticky všetci a vyplýva z neho všeobecne použiteľná rada. Dĺžka spánku predpovedala pravdepodobnosť nákazy lepšie ako napríklad vek, ročné obdobie, fajčenie, subjektívna miera stresu a mnoho ďalších štatistických údajov, ktoré vedci sledovali.