Skutočnosť, že hladinu nášho stresu zvyšujú problematické vzťahy, náročné povolanie alebo blížiace sa Vianoce, nie je nijako objavná. Rovnako tak nie je prekvapením, že dlhodobý stres negatívne ovplyvňuje náš zdravotný stav i psychické rozpoloženie.
Hovorí sa o súvislosti stresu so zvýšeným rizikom kardiovaskulárnych ochoreniach, diabetu, padaním vlasov, depresiou a dokonca aj rakovinou. Zo všetkých strán počujete odporúčanie, že by ste mali chronický stres zo svojho života odbúrať, lenže k tomu je v prvom rade potrebné identifikovať jeho príčinu, a tá nemusí byť vždy tak zjavná a jasná. Pátrali sme po príčinách stresu, ktoré nie sú príliš známe a asi by vás nenapadlo ich podozrievať:
1. Neporiadok
Neumyté riady, neutrený prach, špinavé okná, neumytá podlaha ... Môžete si kľudne nahovárať, že máte bohémskeho ducha a také detaily sa vás vôbec nemôžu dotknúť, ale v skutočnosti váš mozog nedokáže neporiadok ignorovať a ten je potom príčinou vášho stresu.
Podľa rozsiahleho prieskumu z roku 2013 je nedostatočne uprataná domácnosť zdrojom stresu pre 84 percent ľudí. Takmer tretina ľudí potom priznáva, že neporiadok u nich spôsobuje extrémne nepríjemné pocity a bez zaujímavosti nie je ani zistenie, že stresuje približne rovnaké množstvo mužov ako žien.
Rovnaký efekt má aj neuprataný pracovný stôl, na ktorom sa vám množia papiere, prázdne hrnčeky od kávy a polovypité fľaše s minerálkou. Odborníci dospeli k názoru, že neupratané pracovné miesto znižuje vašu výkonnosť, zhoršuje sústredenie na prácu a opäť zvyšuje hladinu stresu. Podvedome totiž túžime po organizácii a usporiadanom prostredí, preto sa naše myšlienky stále vracajú k tomu, že by sme sa mali zdvihnúť a upratať to.
2. Veľa svetla
Je všeobecne známe, že nedostatok svetla môže prispievať k rozvoju depresie, ale najskôr vás nikdy nenapadlo, ako negatívne na vás môže pôsobiť nadmiera svetla. Reč samozrejme nie je o prirodzenom svetle a slnku, ale o umelom osvetlení, ktorému sú vystavení najmä ľudia v niektorých zamestnaniach.
Vedci varujú pred vplyvom, ktorý má na naše zdravie dlhodobé vystavenie sa neprirodzenému svetlu žiariviek, halogénových lámp a ďalšieho umelého osvetlenia, ktoré je typické napríklad pre takzvané open space kancelárie a ďalšie pracoviská.
Dlhodobý pobyt v príliš jasnom umelom svetle vedie nielen k zvýšeniu stresu, ale aj k väčšej únave, vyššiemu krvnému tlaku a napríklad aj predčasnému starnutiu kože.
3. Hluk
Smerujú okná vášho bytu na rušnú ulicu? Pracujete v open space kancelárii, materskej škôlke alebo pri hlučnom stroji? Potom je pravdepodobné, že miera stresu, ktorý pociťujete, je oveľa vyššia ako u ostatných ľudí. Hluk je totiž ďalším významným stresorom. Napríklad rozsiahly výskum dánskych vedcov zistil, že tí ľudia, ktorí žijú v miestach s rušnou dopravou, majú o dvanásť percent vyššie riziko srdcového záchvatu.
Podľa autorov výskumu je na vine predovšetkým hluk súvisiaci s dopravou (v porovnaní s kontrolnou skupinou sa brali do úvahy aj ďalšie faktory, ako napríklad znečistenie, vek, pohlavie alebo životný štýl), ktorý zvyšuje hladinu stresových hormónov (adrenalínu a kortizolu), ktoré následne zvyšujú riziko srdcového záchvatu.
Podobný vplyv má ale aj nepretržitý hluk, ktorý panuje v pracovnej dobe v open space kancelárii. Neustále zvonenie telefónov, rozhovory vašich kolegov a zvuky sprevádzajúce bežnú prevádzku kancelárie sa negatívne podpisujú na vašej koncentrácii, výkonnosti, ale aj hladine stresu.
Podľa vykonaných štúdií stačí, keď ste tejto hladine hluku vystavení po dobu troch hodín a už vaše telo začína vylučovať viac adrenalínu a kortizolu.
4. Diéta
Držíte diétu a snažíte sa drasticky znížiť príjem kalórií? Hladovaním sa do vášho tela vyplavuje väčšie množstvo hormónu kortizolu a stres stúpa.
Vedci tvrdia, že čím viac znížite množstvo skonzumovaných kalórií, tým viac sa zvýši hladina vášho stresu. Náruživí dietári sú pod permanentným tlakom, v psychickom napätí a často sa stretávajú s frustráciou, čo je príčinou nadmerného množstva stresu. A naopak, keď ste v strese, spomaľuje sa tak váš metabolizmus a spálite oveľa menej kalórií.
5. Facebook
Ak trávite hodiny na Facebooku a klamete sám seba, o ako ukľudňujúcu a neškodnú aktivitu ide, ste na omyle. Podľa štúdie vykonanej na univerzite v Edinburghu čím viac máte priateľov na Facebooku, v tým väčšom strese ste.
S množstvom "priateľov" na sociálnych sieťach sa totiž spája väčšie riziko komunikačného nedorozumenia a toho, že vás niekto urazí, alebo sa nechtiac niekoho dotknete vy. Švédsky výskum zase dáva do súvislosti čas, ktorý strávite pred monitorom počítača, a stres, ktorým trpíte.
zdroj: idnes.cz