Koža chráni ľudský organizmus pred rozličnými vplyvmi prostredia a prírody. Vďaka evolúcii sme v pokožke dostali spojenca pri regulácii teploty organizmu. Komplikovaným spôsobom sa v nej však odohrávajú aj procesy súvisiace s detoxikáciou organizmu. Koža taktiež syntetizuje vitamín D, ktorý dostávame prostredníctvom slnečného žiarenia. Jej správne fungovanie však má súvis aj s metabolizmom, imunologickými procesmi a tvorbou protilátok. Preto by sme si kožu mali chrániť.
Je totiž dávno známe, že zvýšené riziko pre pokožku predstavuje nadmerné vystavovanie sa slnečným lúčom. Najviac ohrození sú ľudia so svetlou pokožkou (fototypom I a II) či s mnohopočetnými znamienkami a pehami, ale aj tí, u ktorých sa rakovina kože vyskytla v rodine. Prieskum pritom ukázal, že takmer polovica Slovákov nepozná svoj kožný fototyp.
História nás učí
V minulosti si ľudia nerobili s účinkami slnečného žiarenia veľké starosti. Dodnes vidíte v krajinách ležiacich v teplých oblastiach ľudí, oblečených do vzdušného oblečenia zakrývajúceho celé telo. Aj u nás kedysi ľudia chodievali v lete oblečení a povrch tela si chránili. Muži pri práci na poli mali košele s dlhými rukávmi, dlhé nohavice a klobúky. Ženy nosili sukne, blúzky s dlhými rukávmi a na hlave šatky či klobúky.
V období, keď bola módna snehobiela pleť, pretože opálení boli iba roľníci na vidieku, sa aristokrati chránili pred slnkom slnečníkmi a svoj pohyb na slnku obmedzili na minimum. Ani tento prístup však nie je správny, pretože sa tak pripravujeme o dávky slnečného svitu, ktorý nám dodáva vitamín D. Tí, ktorí dlhoročne zanedbávali svoje slnečné kúpele, sa na staré kolená musia pripraviť na vysoké riziko vzniku osteoporózy a iných zdravotných problémov.
Opaľovanie a riziká
V prvej polovici 20. storočia sa stal módou opálený vzhľad. Plavky sa zmenšovali a pobyt na slnku sa začal predlžovať. Ľudia začali viac cestovať, navštevovať kúpaliská a na slnku dokázali ležať od rána do večera. Ozónová vrstva atmosféry však bola neporušená a prirodzene nás chránila tak, ako sme si zvykli počas predchádzajúcich tisícročí ľudskej existencie. To sa v posledných desaťročiach prudko zmenilo.
Na nebezpečenstvo nadmerného opaľovania a možnosť vzniku kožnej rakoviny, aj melanómu, poukázali ako prví kožní lekári v Austrálii. Melanóm sa vyskytuje v Austrálii šesťkrát častejšie ako v európskych štátoch. Ukázalo sa tiež, že kožné zmeny u starých ľudí sú predovšetkým výsledkom dlhotrvajúceho mnohoročného vystavovania sa slnečnému žiareniu.
Olej z malinových jadierok? Zabudnite
Aby sme sa teda ochránili, pred každým pobytom na slnku je potrebné natrieť sa opaľovacím krémom. Ako upozornila Iveta Hasová z Mediskinu, najnovšie štúdie odporúčajú pri krémoch s extrémnou stálosťou aplikáciu tridsať minút pred začiatkom slnenia a opakovanú aplikáciu tridsať minút po začiatku slnenia. „Prípravky treba nanášať vždy v dostatočnom množstve, pretože len dostatočná dávka zabezpečí udávanú výšku ochrany,“ dodala.
Pamätajte, vždy sa treba opaľovať postupne a používať ochranné prostriedky, ktoré zaručujú ochranu pred podráždením kože. Pri voľbe ochranného prostriedku rozhoduje tzv. faktor, ktorý určuje násobok ochrany.
V posledných rokoch sa začali tešiť obľube rôzne alternatívne oleje či krémy na opaľovanie, ako olej z malinových jadierok či kokosový olej. Používajú ho najmä ženy a najmä matky, ktoré nechcú dieťa natierať klasickými krémami na opaľovanie. Lekári však pred takýmto opaľovaním varujú. „Používanie alternatívnych krémov a olejov, ktoré v poslednom čase mnohé ženy využívajú, by som neodporúčala z toho dôvodu, že nie sú vedecky overené ani potvrdené ich ochranné účinky na človeka. A absolútne neodporúčam tieto oleje používať ako ,opaľovací krém‘ pre deti,“ varovala Adriana Tomeková z dermatologicko-laserovej kliniky Tomar.
Článok bol uvererejnený v magazíne Fit život.