Čím ďalej častejšie stláčame písmenká na klávesnici, než by sme vzali do ruky pero a popísali papier. Je to škoda. Ručne písané písmo odráža našu osobnosť, rozvíja jemnú motoriku, posilňuje pamäť a používa sa aj ako relaxačná metóda.
Žijeme v digitálnej ére. Mobilných telefónov, tabletov, notebookov a ďalších inteligentných zariadení je už na svete viac než ľudí, takže k písaniu čoraz častejšie používame klávesnicu a ceruzku s papierom pomaly prestávame potrebovať. Vlastnou rukou si väčšina z nás píše len stručné poznámky, prípadne termíny do kalendára. Ale kedy naposledy ste ručne popísali celú jednu stránku a viac? Alebo ste čítali súvislý ručne písaný text? A spoznali by ste písmo kamarátov či kolegov v práci? Miesto klasických diárov používame kalendáre a plánovače v inteligentných telefónoch, ktoré pípnu, keď máte ísť na schôdzku, zaplatiť faktúru alebo vaša svokra oslavuje narodeniny. Miesto pohľadníc posielame SMS, listy sme vymenili za e - maily. Tí, čo si dlhé roky schovávajú zamilované listy, majú poklad. My, čo sme už randili s mobilom v ruke, máme smolu.
Podľa výsledkov výskumu, ktorý spracovala česká spoločnosť Focus, päť percent respondentov uviedlo, že už vôbec nepíšu rukou. Štyridsaťjeden percent opýtaných odpovedalo, že rukou píšu občas, 15 percent len zriedka. Častejšie píšou rukou ženy a to, či preferujeme písanie rukou či na počítačoch, je ovplyvnené aj ďalšími faktormi. Podiel písania rukou rastie priamo úmerne s rastúcim vekom a naopak klesá so zvyšujúcim sa vzdelaním a vyšším príjmom. Títo ľudia totiž najviac používajú počítače a ďalšie moderné zariadenia.
Píšte, posilníte si pamäť
Tým, že prestávame ručne písať, sa o dosť ochudobňujeme a má to vplyv aj na našu pamäť a spôsob vyjadrovania. Prečo premýšľať dopredu nad formuláciou, keď s pomocou klávesnice môžete vychŕliť písmenkovú smršť a text následne môžete mazať, presúvať a podobne? A keď navyše zapnete funkciu automatického opravovania, nemusíte hlavu zaťažovať pravopisom, stráži ho za vás počítač.
Vedci už v niekoľkých štúdiách zistili, že písanie rukou posilňuje proces učenia. Napríklad tí z univerzity v americkej Indiane pred dvoma rokmi predstavili výsledky štúdie, v rámci ktorej rozdelili predškolákov do dvoch skupín, kde jedna sa učila písmená písaním na klávesnici, druhá rukou. Pomocou magnetickej rezonancie pozorovali, čo sa deje v ich hlavách. Mozgy tých, čo "stláčali" písmená na klávesnici, si neuvedomovali rozdiely medzi tvarmi písmen. Deti, ktoré písali rukou, áno.
Rukou písaný prejav je vyššia liga. Musíte totiž dopredu zvážiť, čo chcete povedať, inak budete škrtať, prepisovať a miesto úhľadného listu budete mať čmáranicu. Na písanie sa musíte viac sústrediť, unáhlenosť tu nemá miesto. Tvar písma a umiestnenie v priestore podporuje kreativitu a predstavivosť, ručne písaný text nie je nudne monotónny ako ten vytvorený na počítači. Písanie rukou je totiž náročnejší pohyb ako písanie na klávesnici. Súčinnosť svalov aktivuje centrá v mozgu, a tým pádom sa lepšie zafixuje v pamäti. Procesu učenia pomáha aj to, že pri ručnom písaní sa viac sústredíme. Niektorí lekári dokonca odporúčajú kurzy kaligrafie ako prevenciu proti demencii. Ďalší dôležitý argument v obhajobe ručného písma je, že je súčasťou našej identity, je jedinečné a rovnako ako neexistujú totožné odtlačky prstov, neexistuje ani totožné písmo.
Ak nepíšete, pretože považujete svoj rukopis za škaredý, uvedomte si, že je to originál. Tým pádom má niečo do seba. Philip Hensher, autor knihy The Missing Ink, dokonca odvážne tvrdí, že tým, že píšeme menej vlastnou rukou, znižujeme svoju ľudskosť a hodnotu osobnosti. Písmo totiž prezrádza, akí sme, čo z neho dokážu vyčítať erudovaní grafológovia. Aj preto si niektoré firmy pri výbere kandidátov na pracovnú pozíciu nechávajú vypracovať rozbor ich písaného prejavu, pretože veria, že na základe písma dokážu profesionáli odhaliť ich silné aj slabé stránky, či sa na danú prácu vôbec hodia alebo či zapadnú do kolektívu.
Spojené, či nespojené?
Nesmieme zabudnúť ani vplyv na našu telesnú schránku. Ručným písaním sa rozvíja jemná motorika a cvičíte koordináciu ruky a oka. Aktivuje sa okolo 500 svalov, pracuje zápästie, paže i rameno. Dnes sa malé deti naučia skôr ovládať dotykovú obrazovku, než vezmú do ruky ceruzku.
Tak napríklad Martina Simonidesová vedie v Prahe grafomotorickú poradňu, kde pomáha deťom, ktoré majú problémy s písaním. "Stretávam sa s deťmi, ktoré sa vo svojich piatich rokoch len zriedkakedy dotknú pastelky, kresleniu sa vyhýbajú a naopak ľahko ovládajú niektoré programy a hry na počítači. Ich grafický prejav je ale na výrazne nižšej úrovni, než by mal byť. Kresliť a písať je náročné, chce to príležitosť, cvik a skúsenosti. Pritom v predškolskom veku má veľký význam rozvoj jemnej motoriky. Bez efektívneho využívania prstov sa písanie stáva obtiažnym. Deti bolí ruka, tlačia na ceruzku, netrafia sa do liniek, písmo nie je plynulé a je škaredé. Takéto deti mávajú grafický prejav na výrazne nižšej úrovni."
Veľa otázok sa venuje aj tomu, že písať spojeným alebo nespojeným písmom. "Prerušovaným písmom získajú deti fragmentálne myslenia. Neponúka im schopnosť spojiť veci a urobiť záver." Je teda pre každého človeka lepšie písať spojeným písmom, ktoré býva na písanie náročnejšie?" Okolo dvanástich rokov sa písací proces zautomatizuje, dieťa už nemyslí na formu, ale prejavuje sa jeho individualita. "Keď chce používať iné písmo, dospelo k tomu, je to prejav jeho osobnosti. Ale prechádzať by malo od spojeného písma. Keď sa naučíte ako dieťa písať oddelene, klasické písanie sa už nikdy nenaučíte. Bohatšie písmo vám však otvorí do života viac možností," hovorí grafologička.
Vo vyšších ročníkoch škôl majú učitelia k spôsobu, akým žiaci píšu, vcelku benevolentný prístup. Na dokonale vysústružených písmenkách nebazírujú, niekedy aj tolerujú, keď deti píšu veľké tlačené písmená. Na stredných školách mnohokrát majú študenti a študentky povolené písať si poznámky z prednášanej látky priamo do notebooku. A v prednáškových sálach vysokých škôl písanie na klávesnici dominuje, prenosný počítač je povinným vybavením študentstva. "Ja som na písanie veľmi náročná, pretože ma prax naučila, že si každý nájde svoj jedinečný rukopis, ale najprv musí ovládať správne tvary, aby sa nedostal do fázy, kedy po sebe svoj písomný prejav ani neprečíta," pridáva svoj názor učiteľka Monika Mülhauserová, ktorá vyučuje na prvom stupni. "Stretla som sa však aj s názorom rodičov, že nevidia dôvod, prečo by ich potomok mal písať čitateľne, keď bude v budúcnosti používať iba počítač. Nikdy doma ani necvičili jemnú motoriku, pretože sa domnievali, že až ich zlatíčko nastúpi na povinnú školskú dochádzku, budú sa v škole používať len počítače a s papierovými učebnicami a zošitmi sa už nestretne."
Na druhej strane priznáva, že vo vyučovaní sa píše menej. Deti vraj po vzore rodičov a starších súrodencov skúšajú používať namiesto veľkých písaných písmen ich tlačené tvary, ale ďalej v písaní pokračujú písanými. "Že by samy od seba písali tlačené, s tým som sa za dvadsať rokov učenia nestretla," hovorí učiteľka.
Písanie rukou má v dnešnej uponáhľanej dobe ešte jednu neoceniteľnú funkciu: je to forma relaxácie. Odbor zvaný grafoterapia dokonca pracuje s tým, že zmena formy písma ovplyvní osobnosť. Jedincov, ktorí sa cítia vnútorne nespokojní, učia písať inak, a docielia tým ich upokojenie.
Vy si môžete dopriať vlastnú domácu terapiu. Kúpte si pekný zošit, písacie potreby podľa svojho gusta a začnite si písať denník. Pri písaní ste sami so svojimi myšlienkami. Odplavíte negatívne emócie, získate nadhľad nad tým, čo sa vám cez deň stalo. A navyše vám ostane pamiatka. Ručne písaná spomienka na to, ako ste sa kedysi mali, čo ste prežívali. Pustíte sa do toho?
Kristina Komůrková, idnes.cz