Ilustračná snímka: archív
Mozog môže byť ako vymetený nielen kvôli alkoholu a drogám, ale tiež napríklad z dôvodu zlého stravovania, liekom, ktoré užívate, alebo aj vírusom vo vašom tele.
Ak sa pristihnete, že zabúdate viac vecí než obvykle, nepanikárte. Ako tvrdí doktor Majit Fotuhi, zakladateľ a riaditeľ NeurExpand Brain Center v Luterville a autor knihy „The Memory Cure“, zabúdanie väčšinou nie je nič vážne a pamäť môže ovplyvniť aj nedostatok spánku alebo stres. „Našťastie mozog je poddajný, čo znamená, že sa mení a zlepšuje,“ povedal doktor Fotuhi.
Prečítajte si, čo všetko môže mať vplyv na našu pamäť.
1. Nefunkčná štítna žľaza
Štítna žľaza ovláda takmer všetky telesné metabolické procesy. Produkuje hormóny, ktoré ovplyvňujú rýchlosť látkovej premeny a zvyšujú spotrebu kyslíka, pôsobí tiež na rast a vývoj. Keď štítna žľaza nefunguje tak, ako má, môžete zažívať návaly horúčavy alebo naopak pociťovať zimomravosť, môžu sa objaviť úzkostné pocity a depresie a bohužiaľ môže zaostávať aj pamäť.
„Hoci štítna žľaza nemá v mozgu zvláštnu úlohu, strata pamäti je jednou z vecí, ktoré si človek všimne, keď (štítna žľaza) prestane normálne fungovať,“ povedal doktor Fotuhi. „Ľudia s vysokými alebo nízkymi hodnotami hormónov štítnej žľazy - čo je veľmi bežné u žien - môžu mať ťažkosti s pamäťou a sústredenosťou,“ vysvetlil doktor Fotuhi.
Ak máte problémy s pamäťou, požiadajte vášho lekára o jednoduchý test na štítnu žľazu, aby ste zistili, či je vinníkom vašich ťažkostí.
2. Návaly horúčavy
Zakaždým, keď máte pocit, že musíte kvôli návalom tepla strčiť hlavu do chladničky, môžete tiež pocítiť hmlu valiacu sa cez mozog a zhoršenie pamäti. „Čím viac návalov horúčavy ženy zažívajú počas menopauzy, tým horšia je ich schopnosť pamätať si mená a príbehy,“ vysvetlil doktor Fotuhi a dodal, že návaly horúčavy našťastie nijako nepoškodzujú mozog a pamäť sa zlepší akonáhle návaly ustúpia.
3. Nedostatok spánku
Oslavovali ste narodenie dieťaťa vášho kamaráta a vrátili sa domov nad ránom? Potom je veľmi pravdepodobné, že si nasledujúci deň nebudete môcť spomenúť ani na novorodencovo meno. „Zatiaľ čo niektoré časti mozgu v spánku odpočívajú, hlbšie oblasti týkajúce sa pamäte a emočných reakcií sú relatívne aktívnejšie," vysvetlil doktor Allen Towfigh, riaditeľ z New York Neurology & Sleep Medicine. Doktor Towfigh ďalej uviedol, že ľudia, ktorí trpia nedostatkom spánku a spánkovými problémami, majú narušenú pamäť, tiež sú počas dňa unavení, trpia zhoršenou pozornosťou a ich reakcie sú spomalené. „Bežné odporúčanie osem hodín spánku za noc nemusí nutne fungovať pre každého. Ak sa prebudíte unavení a nechtiac zaspíte počas dňa, potom potrebujete viac spánku,“ hovorí Towfigh.
Trénerka pamäti Lenka Šnajdrová súhlasí s tým, že nedostatok spánku ovplyvňuje našu pamäť. „Nie je tým samozrejme myslený jeden prehýrený večer, ale dlhodobý nedostatok spánku sa negatívne na pamäti podpisuje. Počas spánku prebieha spájanie nových informácií s existujúcimi pamäťovými stopami. Chronicky nevyspatý človek je cez deň unavený a horšie sa sústredí na príjem nových informácií,“ vysvetlila Šnajdrová.
4. Úzkosť a depresia
Strach z toho, že neprejdete na skúške, alebo stres z prednášky na verejnosti sa podľa vedcov tiež môže odraziť na pamäti. Podľa Towfigha nie je úplne jasné, prečo to tak je, ale podľa vedcov depresia, úzkosť a bipolárna porucha narušujú nervové obvody, ktoré ovplyvňujú vývoj a oživenie spomienok. „Závažnosť straty pamäte často odráža závažnosť porúch nálad - ťažké depresie prinášajú rovnako ťažké straty pamäte.“
Dlhšie obdobie každodenného stresu zvyšuje hladiny kortizolu v mozgu, čo spôsobuje, že mozgové bunky strácajú synapsie (mosty, ktoré spájajú mozgové bunky) a sťažujú tak vytváranie a obnovu spomienok. Dobrou správou je, že ak za stratou pamäte stojí porucha nálady (vrátane úzkosti a depresie), je aspoň čiastočne návratná. „Ako sa nálada jedinca zlepšuje, často sa tiež zlepšuje strata pamäti,“ povedal doktor Towfigh.
5. Lieky
Mnoho bežných liekov môže spôsobiť zábudlivosť. „Lieky na úzkosť, takzvané benzodiazepíny, ovplyvňujú časti mozgu, ktoré presúvajú udalosti z krátkodobej do dlhodobej pamäte. Tricyklické antidepresíva majú podobný účinok. Lieky na srdce, vrátane statínov a beta-blokátorov boli tiež spojené s problémami s pamäťou rovnako ako lieky na bolesť (analgetiká), lieky na inkontinenciu, na spanie a dokonca antihistaminiká (lieky tlmiace alergické reakcie). Neprestávajte však kvôli tomu vaše lieky užívať, ale ak zaznamenáte problémy s pamäťou, poraďte sa s lekárom,“ píše server Health.com.
6. Fajčenie
Za zábudlivosťou môže byť aj fajčenie cigariet. „Fajčenie poškodzuje mozog tým, že zhoršuje dodávku krvi,“ vysvetlil doktor Towfigh. Prieskum publikovaný v Archives of General Psychiatry zhromaždil dáta získané od viac ako 7 000 mužov a žien. Výsledky ukázali, že u starších fajčiarov rapídnejšie klesajú funkcie mozgu (vrátane pamäti, slovnej zásoby a ďalších funkcií mozgu) ako u ľudí, čo nikdy nefajčili. „Navyše fajčenie cigariet podporuje akumulácie abnormálnych bielkovín, ktoré narušia schopnosť mozgu spracovávať a prenášať informácie,“ vysvetlil doktor Towfigh.
7. Tučná strava
Mastné hamburgery a hranolčeky nielenže prispievajú k obezite a môžu poškodzovať srdcové zdravie, ale navyše môžu spôsobovať problémy s pamäťou. V jednej štúdii dospievajúce myši kŕmené tučnou stravou po osem týždňov predviedli horšie pamäťové schopnosti. Iná štúdia na myšiach zase ukázala, že mastná strava má čiastočný vplyv na hipokampus, časť mozgu zodpovednú za krátkodobú pamäť.
Doktor Towfigh upozorňuje, že je potrebný väčší výskum, aby sa mohlo jasne určiť, či mastná strava ovplyvňuje ľudskú pamäť alebo nie, ale dodal, že kalorická strava prispieva k vzniku cukrovky druhého typu, vysokému krvnému tlaku a kardiovaskulárnym chorobám, ktoré môžu poškodiť mozog.
Podľa Lenky Šnajdrovej strava na našu pamäť nemá zásadný vplyv, skôr ju ohrozuje celkový nezdravý životný štýl. Dodáva však, že problémy s pamäťou by sa mohli objaviť u ľudí trpiacich nedostatkom vitamínov (napr. tiamínu). Výrazné poruchy pamäti spôsobuje závislosť na alkohole. Pozitívne účinky na pamäť zaznamenali niektoré štúdie u stredomorskej stravy alebo bobuľovitého ovocia (černice, maliny a pod.).
Pre zlepšenie pamäti Lenka Šnajdrová odporúča predovšetkým dávať pozor, pretože naša pamäť je závislá na pozornosti. „Opakovanie je matka múdrosti - čo si neopakujeme (resp. čo nepoužívame), to zabúdame. Okrem toho existuje mnoho techník ´mnemotechník´, ktoré nám môžu pomôcť informácie si rýchlejšie zapamätať a následne vybaviť. Mnemotechniky sa bežne vyučujú v kurzoch na trénovanie pamäti.“
8. Stres
Pri náhlej núdzovej situácii môže byť ťažké spomenúť si aj na niečo tak banálneho, ako je naša adresa. Štúdie na potkanoch ukázali, že stresové hormóny ovplyvňujú oblasť v mozgu, ktorá kontroluje pamäť. Vedci zistili, že opakovaný stres znižuje receptory v časti mozgu, ktorá je spojená s myšlienkovými procesmi. Hoci išlo o štúdie na zvieratách, doktor Towfigh vysvetlil, že ľudský mozog funguje podobne a opakovaný alebo chronický stres môže byť škodlivý.
Od stresu vám môžu pomôcť napríklad meditácie. Odborníci odporúčajú praktizovať meditáciu, ktoré pomáha nielen zbavovať sa stresu, ale tiež zlepšuje pamäť.
9. Vírusy
Nepekné opary nám môžu nielen znížiť sebavedomie, ale podľa štúdie z roku 2013 publikovanej v časopise Neurology si tiež môžu pohrávať s našou pamäťou. Vedci zistili, že ľudia, ktorí mali v krvi vyššie hodnoty vírusu Herpes simplex vírus 1 (oparový virus), mali väčšiu pravdepodobnosť problémov s pamäťou než ľudia, ktorí mali nižšie hodnoty tohto vírusu. Z viac ako 1 600 účastníkov štúdie, tí s vyššou infekčnou záťažou mali o 25 percent zvýšené riziko nízkeho výsledku v kognitívnom teste. Hoci neexistuje vakcína pre oparový vírus, detské očkovanie proti ďalším vírusom by podľa výskumu mohlo pomôcť zamedziť problémom v neskoršom živote.
10. Nedostatok vitamínu B12
Tehotné ženy, vegetariáni, vegáni, seniori a ľudia trpiaci pernicióznou anémiou alebo gastrointestinálnymi poruchami ako sú celiakia alebo Crohnova choroba majú zvýšené riziko nedostatku vitamínu B12. Vitamín B12 alebo cobalamín hrá dôležitú úlohu v krvotvorbe a je tiež nevyhnutný pre správnu funkciu nervového systému. Vitamín B12 sa prirodzene vyskytuje len vo zvieracích produktoch ako sú mäso, vajcia a mliečne výrobky. Okrem únavy, straty chute do jedla, zápche a ubúdaniu na váhe môže nedostatok vitamínu B12 viesť aj k strate pamäti.