Letá v našej krajine sú už niekoľko rokov iné. Teplejšie. Kým kedysi sme híkali nad teplotami okolo 33 stupňov, dnes už pri tejto hodnote ani brvou nemihneme. Niet div, atakujú nás takmer štyridsiatky. No zase pribudli aj iné extrémy. Poklesy teplôt aj o 15 stupňov, a to aj v priebehu dňa. Čo to robí s telom? Dá sa na tieto výkyvy pripraviť? Prezradí Matej Smik z interného oddelenia vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove.
Ako prežiť 38-stupňové teplá bez ujmy na zdraví?
Horúčavy sú veľkou záťažou pre celý organizmus, najmä pre srdce, preto sa treba chrániť. Chodiť von by ste mali len v ranných a popoludňajších hodinách. V priebehu pracovnej doby treba dodržiavať pitný režim, prispôsobiť jedálny lístok a dopriať si pravidelné prestávky na ochladenie organizmu. Ak nepracujete v klimatizovanom priestore, môžete si pomôcť ventilátormi, no dávajte pozor na prievan, ubližuje chrbtici. Vhodné sú aj studené obklady. Na hlave by vám nemala chýbať pokrývka, na očiach majte vždy slnečné okuliare. Chránia ich pred UV lúčmi, ktoré môžu poškodiť sietnicu a spôsobiť zápal očných spojiviek. Obliekajte si vzdušné oblečenie z ľanu a bavlny. Syntetické materiály bránia odparovaniu potu.
Koho horúčavy najviac ohrozujú?
Deti, ľudí nad 65 rokov, dlhodobo chorých, tehotné ženy a obéznych. Pre deti sú horúčavy rizikové, pretože nemajú ešte dostatočne vyvinutý mechanizmus pocitu smädu, ten v skupine starších zasa ustupuje. Príčinou môžu byť aj zdravotné problémy, najmä časté močenie a inkontinencia. Boja sa napiť, aby nemuseli na toaletu a problém je na svete. Ohrození sú aj ľudia s vysokým krvným tlakom, práve oni by sa mali počas horúčav zdržiavať v chladných či klimatizovaných priestoroch. Musia ešte viac dbať na dodržiavanie pitného režimu, pretože pri nedostatku vody sa cítia unavení a ich telo sa nevie primerane brániť. Horúčavy naopak viac vyhovujú ľuďom s nízkym krvným tlakom.
Aké ťažkosti hrozia pri tropických teplotách?
V extrémnych prípadoch infarkt myokardu alebo cievna mozgová príhoda. Nedostatok tekutín môže mať za následok závažnú dehydratáciu. Nie je to maličkosť, môže poškodiť dôležité orgány a zapríčiniť až smrť.
Čo jesť, piť a koľko? V poslednom čase sa hovorí, že odporúčané 3 litre zaťažujú obličky. Podľa čoho sa teda riadiť?
Platí, že na každý kilogram hmotnosti treba prijať cca 40 mililitrov vody. Ak v priebehu dňa vykonávate náročnú fyzickú aktivitu, príjem tekutín sa musí zvýšiť. Hoci to láka, počas horúčav sú nevhodné ľadové, sladené nápoje, alkohol a káva. Chladené drinky môžu vyprovokovať bolesť hrdla až angínu. Organizmus sa snaží nápoj zohriať tak, že sa zohrieva telo, čo sa prejaví ešte väčším potením. Alkohol, káva sú zasa močopudné, vedú k strate tekutín, spôsobia rozšírenie ciev, pokles krvného tlaku a zahustenie krvi. Zároveň sa vďaka nim zrýchľuje metabolizmus. A následok? Opäť vyššia tvorba tepla v organizme. Preto je pri tropických teplotách ideálne prijímať vlažné nápoje, čistú vodu, dojčenské vody s nízkym obsahom sodíka či vlažné bylinkové čaje. V jedálnom lístku by mala prevládať ľahko stráviteľná strava s nižšou energetickou hodnotou, s dostatkom zeleniny, ovocia, celozrnných výrobkov, strukovín, rýb a hydiny. Vyhýbať sa treba mastným a vyprážaným jedlám, majonéze, mliečnym výrobkom, surovým a tepelne nedostatočne upraveným jedlám.
A čo fyzická aktivita? Je vhodné počas tropických dní športovať?
Lepšie je vyhýbať sa priveľkej námahe. Ak už športovať, tak skôr ráno alebo večer. Starší a chronicky chorí ľudia by mali svoje aktivity obmedziť na minimum. Horúce počasie v kombinácii so športom môže spôsobiť dehydratáciu. Pri fyzickej aktivite vzniká v tele aj veľa tepla, a keďže ochladzovanie je obmedzené, hrozí tepelný úpal. Pohyb na priamom slnku môže zasa viesť k slnečnému úpalu.
A teraz z opačného súdka. V poslednom čase sa vie počasie zo dňa na deň prudko zmeniť. Niekedy klesne teplota aj o 15 stupňov. Čo to robí s organizmom?
Výkyvy počasia menia tlak vzduchu, a to sa zasa prejaví zmenami krvného tlaku. Pri tlakovej níži, ktorú sprevádza ochladenie, dažde a nižší atmosférický tlak, sa tlak krvi zníži. Táto situácia paradoxne prospieva ľuďom s vysokým tlakom, skupine s nízkym tlakom je vtedy horšie. Majú závraty, bolesti hlavy a pociťujú silnú únavu. Ak nastane výrazné ochladenie, tlaková výš sa zmení na níž, napríklad pred búrkou, zúžia sa aj cievy, čo má za následok zhoršené prekrvenie orgánov. Môže sa to prejaviť dýchavičnosťou, srdcovými poruchami, búšením srdca, kolapsom, srdcovým infarktom či cievnou mozgovou príhodou. Zdravý organizmus sa však s touto extrémnou záťažou dokáže vyrovnať bez problémov.
Komu ešte neprospievajú prudké výkyvy počasia?
Najcitlivejší na to sú ľudia trpiaci srdcovo-cievnymi ochoreniami. Práve u nich sa môžu rozvinúť vážne zdravotné problémy, kolaps či infarkt myokardu. Pri prudkých zmenách počasia trpia aj astmatici, reumatici, ľudia s oslabenou imunitou a po vážnejších úrazoch, po zlomeninách alebo po operáciách. Zmeny počasia „zo dňa na deň" horšie vplývajú aj na starších, tehotné ženy, ľudí s chronickými chorobami pohybového systému, s alergiami, tiež ochoreniami dýchacieho systému, nervového, endokrinného a tráviaceho systému. Ľuďom bez chronických diagnóz môžu náhle zmeny počasia spôsobovať skôr únavu, zmeny nálad, oslabenie imunitného systému, čo sa zvykne prejaviť vyššou náchylnosťou na vírusovú alebo na bakteriálnu infekciu.
A čo meteosenzitívni ľudia?
Tí reagujú na zmenu počasia depresiami, zmenami nálad, nervozitou a podráždenosťou. Počas takých dní sa zvyšuje aj počet trestných činov a dokonca samovrážd. Ak má niekto pocit, že čím je starší, tým je meteosenzitívnejší, je to pravda. So zvyšujúcim sa vekom tieto problémy narastajú. Zistilo sa aj to, že poveternostné zmeny horšie znášajú ženy, sú totiž citlivejšie ako muži.
Kto sa zmenám dokáže ľahšie prispôsobiť?
Najlepšie sa adaptujú mladí ľudia bez chronického ochorenia, športovci a tí, ktorí sa otužujú, zdravo sa stravujú a vyhýbajú sa stresu. Nemôžeme predsa chcieť, aby organizmus reagoval pružnejšie, ak ho neustále zaťažujeme nezdravým spôsobom života. Recept, ako znížiť precitlivenosť na počasie, je teda jednoduchý. Stačí dodržiavať zásady zdravého životného štýlu.
Dá sa na prudké výkyvy počasia pripraviť?
Najviac pomáha otužovanie. Nepotrebujete žiadne náročné postupy. Stačí, ak pri sprchovaní striedate teplú a studenú sprchu, čím si posilníte cievy. Aj vďaka tomu sa budete lepšie prispôsobovať zmenám vonkajšej teploty.
Článok bol uverejnený v magazíne Fit život.