Až siedmich z desiatich Slovákov trápi stres. Čoraz častejšie siahame po liekoch na psychiku či vyhľadávame ambulancie psychiatrov. Psychológovia však varujú. Jedným zo spúšťačov psychických ochorení je práve stres. Predstavuje odpoveď na nadmernú záťaž, situáciu, pri ktorej na organizmus pôsobia škodlivé podnety a vychyľujú ho z rovnovážneho stavu. Ľudí trápi počas celého roka, ale koniec roka je jedným z najnáročnejších období.
Ako sa dá účinne poraziť?
„Preventívnym riešením je udržiavať sa v kondícií. Z tohto hľadiska považujem za najdôležitejší spánok, robí nás emocionálne i psychicky stabilnejšími. Zvyšuje pripravenosť organizmu reagovať na stresové situácie. Ďalšími významnými faktormi, pomáhajúcimi udržať rovnováhu v organizme, sú športy, rôzne relaxačné a meditačné techniky. Odporúčam aj pravidelnú či nordickú chôdzu,“ uviedol psychológ a spoluzakladateľ Inštitútu stresu Karol Kováč.
Ako dodal, väčšina zamestnaní sa vykonáva v kanceláriách, pohybu máme veľmi málo. Prispôsobení sme pritom zvládať stres podľa Kováča viac na fyzickej ako na psychickej úrovni. Tepová frekvencia, tlak sa nám zvýšia, aby zásobovali glukózou a kyslíkom svaly potrebné na určitú aktivitu. „Väčší zmysel to malo v minulosti, keď bol človek vystavovaný priamemu ohrozeniu. Napríklad predátorom, prírodným živlom... Musel sa aktívne rozhodovať pre jednu z dvoch stratégii, a to boj alebo útek. Dnes to tak nie. Pri strese spôsobenom psychickými podnetmi sa spúšťajú tie isté mechanizmy. V organizme ostáva obrovské množstvo nespotrebovanej energie,“ spresnil K. Kováč. Častými prejavmi môžu byť podľa neho poklepkávanie prstov po stole, kruhové prechádzky po kancelárii či poklepkávanie nohami. Aj preto je dôležité pravidelne ventilovať, vyvažovať aktivitu sympatického nervového systému.
Najstresujúcejšie povolania
„Vo všeobecnosti možno konštatovať, že dlhodobo sa na prvých pozíciách držia pomáhajúce profesie, napríklad učitelia, lekári, sestry, sociálni pracovníci, psychológovia... V rôznych krajinách sú na vedúcich pozíciách rôzne profesie. Napríklad vo viacerých európskych krajinách patria učitelia k najstresujúcejším povolaniam, v USA patrí vysokoškolský učiteľ medzi najmenej stresové povolania. Poradie v rebríčkoch súvisí s rôznymi ukazovateľmi a podporou,“ spresnil Kováč.
Podľa neho nám v súčasnosti spôsobuje obrovské napätie i skutočnosť, že máme k dispozícii veľmi veľa možností. „Dnes je na trhu množstvo motivačnej literatúry, ako zbohatnúť, ako sa stať výkonnejším. Na to, aby človek dokázal veľké veci a prekonal extrémne stresové situácie, musí byť pripravený,“ doplnil K. Kováč. Mnohí z nás podľa neho pripravení nie sú. Málo sa poznávajú, nepoznajú svoje možnosti a limity, absentuje sebareflexia. „Potom nastáva situácia, keď sa určité očakávania od života nezhodujú s realitou. Čím je vyšší rozpor medzi želaným stavom a skutočnosťou, tým vyššie napätie v nás vzniká,“ povedal.
Prieskum
Ako ukázal nedávny prieskum našej najväčšej súkromnej poisťovne, viac ako tretina z nás sa nedokáže vyrovnať so stresovou situáciou. „Z prieskumu, do ktorého sa zapojilo až 1 011 respondentov z 24 slovenských miest, vyplynulo, že viac ako tretina (34,3 percenta) Slovákov má zníženú stresovú odolnosť, problematickejšie sa vyrovnávajú so situáciami, ktorým sú vystavovaní. Zvýšenému stresu čelia až siedmi z desiatich Slovákov,“ ozrejmil Kováč. Stresové skóre je u dospelého človeka na úrovni 50 bodov. Vyššia hodnota predstavuje už nerovnovážny stav. Zvýšené stresové zaťaženie sa pritom podľa neho zistilo aj u najmladšej skúmanej vekovej kategórie, a to medzi 18 až 29-ročnými opýtanými.
„Najhoršie dopadla kategória 50- až 64-ročných vo všetkých ukazovateľoch (58,19 bodu). Ideálny stav stresového skóre sme zistili iba u tretiny účastníkov, čo nie je dobrá správa. U ôsmich zo sto bolo stresové zaťaženie dokonca extrémne vysoké,“ doplnil Kováč.
Podľa krajského odborníka na psychiatriu a primára psychiatrického oddelenia nemocnice v Rimavskej Sobote Petra Korcsoga je skutočnosť dokonca horšia, ako ukázal prieskum. „Reálne je nárast podľa mňa oveľa výraznejší, až sa čudujem, že sa to na číslach neprejavilo. Najmä výskyt úzkostných porúch a závislostí, ktoré vyžadujú liečbu je niekoľkonásobný,“ dodal. Neprekvapil ho ani vysoký výskyt duševných problémov medzi 51- až 60-ročnými. Podľa neho nezamestnanosť, sťažené uplatnenie na trhu práce a častejšie telesné ochorenia robia práve túto skupinu veľmi zraniteľnou.
Duševnými poruchami trpí asi 450 mil. ľudí
Z najnovších údajov Národného centra zdravotníckych informácií vyplýva, že v psychiatrickej ambulantnej liečbe bolo vlani vyšetrených viac ako 380 000 pacientov, čo predstavuje nárast oproti predchádzajúcemu roku o 2,5 percenta. Psychická porucha bola po prvý raz diagnostikovaná u viac ako 64 000 osôb, čo je o takmer 9 percent viac ako v roku 2013. „Najčastejšou príčinou ambulantnej liečby boli afektívne poruchy a neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy,“ vysvetlil Peter Bubla z centra. Z ich štatistík tiež vyplýva, že počet hospitalizácií v psychiatrických ústavných zariadeniach stále stúpa. Oproti roku 2013 ich bolo o 405 viac. Vlani sa ich počet vyšplhal až na 44 010. Hlavným dôvodom na prijatie do ústavnej psychiatrickej liečby bola porucha zdravia a správania zapríčinená užitím alkoholu. „Pacienti liečení na schizofréniu, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi sa podieľali 20 percentami na všetkých hospitalizáciách a tvorili tak druhú najčastejšiu príčinu prijatia do ústavnej psychiatrickej liečby,“ ozrejmil Bubla.
Duševnými poruchami celosvetovo trpí asi 450 mil. ľudí. Svetová zdravotnícka organizácia predpokladá, že jeden zo štyroch ľudí na svete bude trpieť mentálnymi alebo neurologickými poruchami v určitom bode ich života. Táto nelichotivá štatistika tak globálne zaraďuje duševné poruchy na štvrté miesto chorobnosti a invalidity.
Ako predchádzať stresu:
- spánok - odporúča sa spať od siedmich do deviatich hodín. Podľa viacerých štúdií však spíme v priemere asi šesť hodín štyridsať minút
- pravidelný pohyb, chôdza, nordická chôdza
- šport
- rôzne relaxačné a meditačné techniky
Článok bol uverejnený v časopise Fit magazín.