StoryEditor

Spánok sa nedá oklamať. Menej ako 5 hodín vedie k infarktu a obezite

08.12.2015, 23:00

Spíte málo alebo nekvalitne? Raz za čas to nevadí, dlhodobé problémy so spánkom však preukázateľne zvyšujú riziko infarktu, vysokého krvného tlaku a iných vážnych chorôb, píše portál idnes.cz.

Milovníci spánku v dnešnej dobe nemajú ľahký život. Hektická doba určila trend nastaviť si budík najneskôr na siedmu, a ten kto v posteli zostane dlhšie, je jednoducho považovaný za lenivca. Odborníci napriek tomu upozorňujú na fakt, že spánok je pre telo veľmi dôležitý. Jeho nedostatok alebo nízka kvalita spôsobujú veľmi vážne zdravotné problémy – od infarktu až po rakovinu. Neznamená to však, že sa už nemôžete začítať do svojej obľúbenej knihy a občas ponocovať, vážnejšie zdravotné komplikácie totiž nastávajú až po dlhšej dobe takéhoto režimu.

„Spánok má nezastupiteľnú úlohu v regenerácii organizmu, podľa vedeckých štúdií je doba spánku pod päť hodín spojená so šesťdesiat percent vyšším výskytom hypertenzie, po ôsmich až desiatich rokoch sledovania,“ vysvetľuje odborníčka na výskum spánku a spánkovú medicínu Jana Vyskočilová. Svetová zdravotnícka organizácia už skôr upozornila, že nočné bdenie a následné dospávanie počas dňa je pravdepodobným spúšťačom rakoviny. Dôvodom je zmena biologického rytmu človeka. To potvrdzuje aj najnovší francúzsko-britský výskum, podľa ktorého narušenie hlavných fáz spánku ničí pamäť, myslenie a zvyšuje pravdepodobnosť výskytu niektorých typov rakoviny.

Alarmujúci je fakt, že týmto vplyvom čelia nielen ľudia, ktorí ponocujú napríklad kvôli zábave, ale aj ľudia, ktorí musia v noci pracovať. „Tí, ktorí pracujú aj v noci, majú oproti ostatným väčšie problémy so spánkom aj v dôchodku,“ citovala BBC profesora Derka-Jan Dijka z výskumného ústavu v juhovýchodnom Anglicku. To ale stále nie je všetko. Nespavosť alebo časté nočné prebúdzanie spôsobuje vyplavovanie stresových hormónov, čo vedie k vyššiemu riziku infarktu, mŕtvice, cukrovky, ale aj k častejším poruchám imunity. Vplyv to má aj na ľudskú psychiku. Nespavosť totiž úzko súvisí s depresiami a úzkosťou. V neposlednom rade môže ponocovanie prekaziť aj plány mať dokonalú postavu. Početné výskumy totiž dokázali, že prebdené noci úzko súvisia s obezitou. Nespavosť má totiž vplyv na rovnováhu organizmu a na tvorbu hormónov, ktoré pomáhajú regulovať hmotnosť. Príkladom môže byť leptín, ovplyvňujúci pocit sýtosti. Vylučuje sa v noci a spôsobuje, že nepociťujeme hlad.



Stres - ničiteľ spánku
Ako sme už spomínali, jednorazové ponocovanie nemá dopady na naše zdravie, no odborníci radia neplánovať si po takejto noci žiadnu náročnú aktivitu. Po prebdenej noci sa totiž zhoršuje pozornosť, pamäť a schopnosť učenia. Odložiť by sme mali aj jazdu autom. „Nedostatok spánku alebo nekvalitný spánok sú častou príčinou dopravných nehôd. Človek trpiaci nespavosťou sa stane so sedemkrát väčšou pravdepodobnosťou účastníkom dopravnej nehody s následkom smrti alebo vážneho zranenia ako človek bez spánkovej poruchy,“ tvrdia výsledky výskumov spánku a spánkovej medicíny. Neponocujte príliš často, pretože z jednorazovo prebdených nocí sa môže veľmi ľahko stať trvalá záležitosť. Zlé návyky vedú k poruchám spánku, ktorých sa potom človek zbavuje dlhým a náročným procesom.

„Príčinou nespavosti je v poslednej dobe hlavne životný štýl prinášajúci stres, prácu v nočných hodinách a nedodržiavanie pravidiel spánkovej hygieny,“ varuje už citovaná Jana Vyskočilová. Následkom toho sa ľudia prevaľujú v posteli a nemôžu zaspať, prípadne sa budia častejšie či skoro ráno. „Najčastejšou spánkovou poruchou je insomnia, čo je nespavosť, trpí ňou približne tridsať až štyridsať percent populácie, z toho desať až pätnásť percent pacientov má chronické problémy,“ dopĺňa Vyskočilová. „Ak sa aj vám občas stane, že nemôžete zaspať skúste najskôr odstrániť stres, prípadne vyskúšať bylinné preparáty. Ak však nespavosť pretrváva aj naďalej, mali by ste sa obrátiť na svojho ošetrujúceho lekára,“ odporúča.



Problémom je aj chrápanie
Častým problémom je aj to, že ľudia svoje problémy so spánkom neriešia a berú ich ako súčasť života. Aj keď ich v podstate môžu pomaly zabíjať. Napríklad také chrápanie. U niektorých ľudí je spojené so spánkovým apnoe, pri ktorom dochádza k opakovanému zadržiavaniu dychu. Toto pomerne časté ochorenie postihuje približne šesť percent ľudí, k lekárovi s ním však zájde málokto. Pritom výrazne prispieva ku kardiovaskulárnym chorobám, cievnym príhodám aj cukrovke. Je tiež častým vinníkom dopravných nehôd, pretože spôsobuje mikrospánok. Ľudia, ktorí v noci chrápu, sa počas dňa cítia unavení a pri rutinných či monotónnych činnostiach si „zdriemnu“.

Prekážok, ktoré nadýchnutiu bránia je niekoľko. Od zhoršenej nosnej priechodnosti, zúženia dýchacích ciest, zúženia v oblasti koreňa jazyka až po prípadne zväčšené nosných či krčných mandlí. Ak máte kilá navyše, snažte sa ich najprv zhodiť. Aj obezita totiž spôsobuje chrápanie. Podľa aktuálneho stavu pacienta sa dá toto ochorenie liečiť dýchacím prístrojom, ústnymi strojčekmi či chirurgicky.


Zradný alkohol a televízia
Aj keď si väčšina ľudí pod pojmom príjemne strávený večer predstaví televíziu a niekoľko pohárov alkoholického nápoja, lekári už takú radosť z tejto predstavy nemajú. Práve táto kombinácia je totiž jedným z dôvodov, prečo sú spánkové poradne každý rok navštevovanejšie. Alkohol zhoršuje kvalitu spánku, pretože organizmus vydáva príliš veľa energie na jeho odbúranie a telo neodpočíva naplno. Svetlo z televízie zase stimuluje naše mozgové bunky. Ak si teda zapnete pred spaním film, prepnete mozog z režimu spánku do stavu bdenia. Ideálne je dať si pred spaním vaňu či sprchu, prečítať si knižku alebo vypočuť upokojujúcu hudbu.

menuLevel = 2, menuRoute = science/veda, menuAlias = veda, menuRouteLevel0 = science, homepage = false
14. január 2026 05:33