Migrénu dokáže táto terapia vyliečiť takmer u všetkých. Úspechy má aj pri liečbe nespavosti, závratov či chronickej bolesti. Kým v západnej Európe funguje takmer päťdesiat rokov, u nás je známa len krátko. O kraniosakrálnej terapii hovorí fyzioterapeutka Zuzana Rohutná z polikliniky Falck Healthcare v Bratislave.
Kraniosakrálna terapia nie je veľmi známa medzi ľuďmi. Cranium znamená lebka a sacrum zase krížová kosť. O čo vlastne ide?
Kraniosakrálna terapia je menej známa len vo východnej Európe. Táto terapia je založená na harmonizácii nervového systému, respektíve prúdení mozgovomiechového moku v hlbokých svalových tkanivách. Ide o veľmi jemnú telesnú terapiu, pri ktorej sa nepracuje s inými zložkami ako fyzickými. Práve pre svoje hlboké anatomické opodstatnenie sa neradí k alternatívnym druhom terapií. Štúdium terapie trvá niekoľko rokov, napríklad na jednom z Upedgerových inštitútov v zahraničí, alebo priamo na medicínskych fakultách v odbore osteopatia.
Vrátim sa ešte k tej histórii, začiatky terapie siahajú do 70. rokov. Vraj to na začiatku pripomínalo seriál Doktor House, keď lekári u jedného pacienta nevedeli prísť na to, čo mu vlastne je.
Korene siahajú, možno prekvapivo, do USA, lebo každý by čakal, že je to terapia východnej časti zemegule. Nie, je to terapia západnej medicíny. Práve tam na túto metódu prišli kvôli polyneuritíde. Zistili, že v mozgu sa deje viac, než dovtedy vedeli a že aj kostné štruktúry lebečnej dutiny majú svoj pohyb. Na základe toho začal doktor John Upledger spoločne s ďalšími zakladateľmi tejto terapie robiť na sebe pokusy.
Aké pokusy?
Dali si na hlavu špeciálnu helmu, ktorú si denne uťahovali tak, aby bola čoraz tesnejšia. A pri tom pozorovali, čo sa v tele deje. Čo im vlastne otvorilo nové otázky vplyvu tvrdej mozgovej pleny, mozgovomiechového moku a mozgových membrán na pohyb kosti lebky a ich celkový vplyv na iné telesné štruktúry.
A čo sa s nimi dialo, keď si uťahovali deň čo deň tú helmu?
Sledovali zmeny rôznych napätí v tele, ale to vieme aj z klasickej medicíny, že centrálny nervový systém má obrovský vplyv na periférne štruktúry. A to pozná aj laik, napríklad keď má pred skúškou alebo keď má veľký stres, tak má žalúdočné problémy a ťažkosti s tráviacim systémom, prípadne problémy iného charakteru. To znamená, že niektoré bolesti môžu mať príčinu vo vzdialenejších miestach, a niektoré aj priamo v mozgu. Okrem toho si musíme uvedomiť, že brušná dutina má podľa najnovších výskumov viac nervových spojov ako mozog. Vzájomné prepojenie medzi nervovým systémom a inými telesnými štruktúrami je väčšia, ako by sme predpokladali. Hlavným zámerom terapie je uvoľnenie napätia v periférnych fasciálnych štruktúrach a prípadne nájdenie príčiny fyzickej disharmónie a jej súvislosť s napätím v mäkkých mozgových membránach. Tá je častou príčinou psychických problémov. Po niekoľkých rokoch práce s kraniosakrálnou terapiou som si uvedomila, že sa mi postupne začínajú spájať roviny psychické a somatické. Pretože mnohé psychické procesy sa v tele veľmi rýchlo odzrkadľujú.
V brušnej časti nám to spúšťa stres?
Jednou z príčin môže byť stres, ďalšou emocionálne prežívanie. Ale aj úrazy alebo traumy, a to nielen psychické, ale i fyzické, ktoré mohli dokonca vzniknúť už v skoršom detskom veku. Tá problematika je veľmi široká.
Dá sa teda povedať, že liečite dotykom?
Áno. Tá terapia je veľmi jemná. S absolútnym ohľadom na rýchlu reakciu nervového systému. V tomto prípade však platí, že odborná a anatomická zdatnosť terapeuta je nevyhnutná. Nie vždy totiž platí, že to, čo vyzerá jemne, nemôže ublížiť.
Ako vlastne vyzerá kraniosakrálna terapia? Čo s pacientom robíte?
Veľmi dôležitý je úvodný rozhovor s klientom, ktorý je a mal by byť základom každej terapie, aby terapeut dostal obraz o tom, s akým problémom k nemu klient prichádza. Terapiu môžeme rozdeliť na dve roviny. Zvlášť sa rieši periféria tela, kde sa ošetrujú, odborne povedané, transverzálne fasciálne štruktúry. Dá sa povedať, že sledujeme kraniosakrálny pulz, ktorý sa harmonizuje v oblasti panvy, bránice, hrudníka, krku v oblasti jazylky. Druhá časť terapie je priame uvoľňovanie jednotlivých kostí na lebke, pri ktorých sa konkrétne sleduje ich presný pohyb. Každá kosť, ako aj každý kĺb na tele majú totiž svoj typický pohyb, ktorý pri zmene napätia vedie k zmene funkčnosti, čo má priamy vplyv na zdravú funkčnosť vnútorných orgánov.
Takže celá liečba spočíva len v dotykoch? Nepoužívajú sa žiadne prístroje?
Žiadne prístroje, je to len práca rúk. Niekto by si mohol myslieť, že na to treba nejaké nadprirodzené schopnosti. Nie je to pravda. Výcvik terapeutov kraniosakrálnej terapie je len v pozorovaní, aký pohyb v tele sú schopní vnímať. Tento rytmus je možné sledovať rovnako ako pulz a dych.
Spomenuli ste, že pacient nesmie pri tom cítiť bolesť. Ide teda o bezbolestnú metódu?
Nervový systém je veľmi citlivý a práve ovplyvňovanie alebo harmonizovanie nervového systému musí byť veľmi jemné. Čo sa týka teórie, je tam povolený päťgramový tlak, čo si môžeme predstaviť ako tlak jemného pierka na telo. Tým dochádza k uvoľneniu napätia v danej oblasti, pocitom tepla, zlepšeniu celkového prietoku lymfy, prípadne k zlepšeniu pohybu orgánov v oblasti, ktorú ošetrujeme. Práve uvoľnením mozgovomiechového toku, kraniosakrálneho rytmu, sa štartujú samoliečebné procesy v tele. A sami možno netušíme, aké skutočne ozdravné schopnosti máme.
Čiže telo sa vie ako keby samo regenerovať?
Presne. Vie sa samo reštartovať, podobne ako počítač. Pravda, ak mu to človek dovolí. U terapeuta je totiž veľmi dôležité, aby si vážil jednotlivca ako individualitu, aby rešpektoval jeho možnosti a schopnosti. Pri tejto terapii je veľmi dôležité rešpektovať to, čo je pacient schopný zvládnuť, a nie to, kam ho potrebuje terapeut dostať. Pre mňa to bol najväčší obrat v terapiách ako takých. Pretože fyzioterapia niekedy pracuje veľmi progresívne a učebnicovo. Preto sa v kraniosakrálnej terapii niekedy hovorí o zvýšenej schopnosti načúvať telu.
Predpokladám, že jedno sedenie nestačí. Koľkokrát musí prísť človek na terapiu?
Presne tak. Prvé sedenie je vždy konzultačné. S klientom sa dohodnem, ako budú terapie prebiehať. A tie sú veľmi individuálne. Veľakrát sa stane aj to, že prídu ľudia, pre ktorých kraniosakrálna terapia nie je vhodná na riešenie ich problému. Ide najmä o problémy, ktoré patria do rúk psychiatra.
Čo všetko sa dá touto terapiou liečiť?
V prvom rade všetko, čo patrí do oblasti neurológie, a to migrény, závraty, tinitus (šumenie v ušiach), taktiež problémy závažnejších ochorení, ako sú skleróza multiplex, Parkinsonova choroba. Pri ochoreniach chrbtice vidíme vedľajší účinok v podobe uvoľnenia povrchových svalových štruktúr. Dobré výsledky dosahujeme pri liečbe porúch tráviaceho systému. Veľa klientov prichádza s nespavosťou, tlakmi na hrudníku. Vo väčšine prípadov je vinníkom stres.
Z neurologických ochorení ste spomenuli Parkinsonovu chorobu, čo je však nevyliečiteľná choroba. Čo dokážete pri nej? Utlmiť príznaky?
Áno. Tam je cesta harmonizácie. Ale napríklad migrény vieme odstrániť takmer vo všetkých prípadoch.
Dlhodobo?
Áno, dlhodobo. Dôležitá je však celková životospráva klienta. Iné diagnózy vieme relatívne dobre stabilizovať, ale, samozrejme, nevyliečime pacienta úplne. Dobré výsledky dosahujeme tiež pri autizme a epilepsii u detí.
Epilepsiu riešite aj u detí?
Áno. Pretože veľakrát ten impulz na záchvat prichádza v dôsledku preťaženia nervového systému. Toto sú relatívne závažné diagnózy, kde kraniosakrálna terapia vie pomôcť.
Spomenuli ste deti. Je táto terapia vhodná pre všetkých?
Konkrétne ja sa venujem deťom až od troch rokov, ale kraniosakrálne terapie majú zvlášť aj pediatrickú zložku, aj gynekologické zameranie. Napríklad v zahraničí je bežné, že deti si hneď po narodení berú do rúk terapeuti, pretože práve pri narodení dochádza k mnohým traumám, ktoré môžu spôsobiť následky, či už v motorike alebo psychike v ich ďalšom vývoji.
Musia pacienti pri tejto terapii zmeniť svoj životný štýl?
Záleží na tom, o aký problém ide. Snažíme sa nájsť kompromis v psychohygiene, prípadne aj v stravovaní. Ale terapia nie je postavená na pokynoch, že treba každý deň cvičiť a podobne. Skôr ide o osobnú zmenu. Pokiaľ u pacienta nie sú skutočne vážne psychické poruchy, malo by dôjsť k zlepšeniu.
Druhá metóda, ktorú ste v úvode spomínali, sú viscerálne manipulácie. O čo ide?
Tie sa už zaoberajú jednotlivými orgánmi v tele. Ide o to, že akékoľvek napätie v orgáne sa prejaví v ďalších kĺbových častiach tela. Niekedy dlhodobé bolesti v ramene bez akéhokoľvek nálezu môžu súvisieť buď s napätím žalúdka, alebo pečene. Dnes sú veľmi populárne detoxikácie, málokto si však uvedomuje, že telo sa síce detoxikuje, ale nemusí vždy nastať pohyb toho orgánu. A práve viscerálna manipulácia rieši pohyb orgánu v brušnej dutine a tým zlepšuje jeho celkovú zdravotnú schopnosť.
Čo to vlastne presne je? Sú to silnejšie tlaky?
Ako napovedá už slovo manipulácia, ak je obmedzený pohyb daného orgánu, tak sa terapeut nenásilne a nebolestivo snaží presne predpísanými hmatmi uvoľniť daný orgán do pohybu, ktorý mu je prirodzený. Každý orgán má svoj typický pohyb, je to jedna z vecí, na ktorú sa terapeut zameriava. Jednoducho povedané, pri kraniosakrálnej terapii sa masíruje „hlava“, pri viscerálnej manipulácii „brucho“. Okrem toho, viscerálne manipulácie sú zaujímavé aj pri dnes takých populárnych antiparazitárnych kúrach. Aj keď parazita zlikvidujete, sám z tela neodíde. A práve viscerálna manipulácia pomôže odstrániť zvyškové nánosy v črevách alebo v pečeni.
Čo všetko viete vyriešiť viscerálnou manipuláciou?
Rôzne pooperačné stavy v brušnej dutine. Ľudia to poznajú najmä po odstránení žlčníka, ešte potom tam mávajú bolesti. Ďalej tráviace problémy, ako aj problémy s vyprázdňovaním. Riešime tiež dlhodobé problémy, napríklad v krčnej oblasti. Je zaujímavé, že napríklad tinitus má veľakrát príčinu v hrubom a tenkom čreve.
Podľa čoho by si mal človek vybrať terapeuta?
Kraniosakrálna terapia tak, ako ju vyvinul John Upledger, má svoj certifikovaný inštitút, teda terapeut by mal mať Upledgerovu známku. My už dlho bojujeme, aby sme mali vlastnú základňu Upledgerovho inštitútu. Momentálne sa to dá študovať len v Českej republike alebo v Rakúsku. Samozrejme, ľudia s Upledgerovou známkou môžu byť cenovo náročnejší ako tí, ktorí skončili len víkendový kurz. No tu platí, že aj keď je tá terapia jemná, neznamená to, že sa pri nej nedá ublížiť. Človek by si mal uvedomiť, že niekto pracuje s jeho mozgom, a preto by mal hľadať kvalitu. Ľudia u nás si však väčšinou vyberajú podľa odporúčaní.
Ako vás berú lekári?
Výborne. Aspoň na našej klinike. Spolupracujem s našou praktickou lekárkou aj s naším rehabilitačným lekárom. Dokonca máme klientov, ktorých poslal buď sám neurológ, ktorý vie o tej terapii, alebo psychológ. A aj veľa lekárov chodieva na terapiu.
Akých máte pacientov? Vyhľadáva vás viac žien alebo mužov?
Je to tak pol na pol. Väčšinou sú to ľudia, ktorí majú veľké zaťaženie v podobe stresu. Ženy sa na nás skôr obracajú s migrénami alebo pri problémoch s otehotnením. Je však zaujímavé, že viscerálnym manipuláciám sú otvorenejší muži. Ženy majú z manipulácie na bruchu obavy. Úspech viscerálnej manipulácie veľmi závisí aj od toho, ako človek zmení životosprávu, na rozdiel od kraniosakrálnej terapie. Je tam niekoľko rovín, kde potrebujeme spoluprácu pacienta, aby sme spoločne dospeli k zlepšeniu jeho zdravotného stavu. V opačnom prípade môže byť efekt terapie len krátkodobý.
Článok bol uverejnený v časopise Fit magazín.