Máme strach z rakoviny, ale nemali by sme sa skôr obávať iných chorôb? Napríklad na ochorenia srdca a ciev zomierame ďaleko skôr. Cukrovka nám výrazne skracuje život. A demencia nám rapídne ničí mozog, píše Anna Příhodová pre lidovky.cz.
Odhad, ktorý ukazuje, koľko ľudí bude v polovici storočia trpieť Alzheimerovou chorobou, je drsný. Touto demenciou budú trpieť štyri percentá ľudí. Starostlivosť o nich je a bude drahá a vyčerpávajúca. Choroba ničiaca mozog postihuje podľa výsledkov projektu EuroCoDe v Európe 1,8 percenta mužov a 1,4 percenta žien vo veku 65 až 69 rokov a viac ako pätinu mužov a skoro tretinu žien nad 85 rokov. Výskyt choroby sa zvyšuje s vekom a ten sa stále predlžuje.
Nepodstatná genetika
Naopak, rola genetiky je minimálna. Na zdedenú chorobu pripadá sotva percento prípadov. A u tých sa choroba vyskytuje pokojne už okolo štyridsiatky. Prevencia? Zabudnite na populárne články o tom, ktoré potraviny ochránia váš mozog, na toto neurodegeneratívne ochorenie vplyv mať nebudú.
Zdá sa však, že zdravý a aktívny životný štýl skutočne môže do istej miery pôsobiť ako obrana. Niektoré výskumy naznačujú, že ochranný charakter môže mať aj hormonálna antikoncepcia obsahujúca estrogén. Ale to si vyžaduje ďalšie výskumy. Už preto, že ak žena berie antikoncepciu a zároveň fajčí, riziko Alzheimerovej demencie naopak stúpa.
Jedno horšie ako druhé
Ďaleko jasnejšie sú pravidlá, ktorých dodržiavanie náš môže zachrániť pred chorobami srdca a ciev. Tie sú najväčším zabijakom našich ľudí. Lenže choroby obehovej sústavy nás, na rozdiel od zhubných nádorov, zďaleka tak nedesia. Náhla smrť na infarkt alebo mozgovú mŕtvicu sa nám pravdepodobne zdá prijateľnejšia. Vysoký krvný tlak, ktorý infarktom a mŕtviciam mnohokrát predchádza, považujeme za nutné zlo, veď ho má každý druhý človek a existujú naň lieky. To je pravda, ale inak môžeme vysoký tlak s hodnotami 140/90 a vyššími do veľkej miery ovplyvniť sami.
Zdravý životný štýl zahŕňa hlavne striedmosť v jedle, dostatok pohybu a vyhýbanie sa stresu, fajčeniu a alkoholu spolu s dostatkom odpočinku. Žiadna veľká veda, ale môže zachrániť život a dá sa jej prostredníctvom predísť aj ďalším chorobám, vrátane cukrovky 2. typu, ktorej výskyt je priamo spojený s blahobytom. Diabetom 2. typu ročne ochorie až 60-tisíc ľudí a rozhodne neplatí, že ide len o chorobu vyššieho veku. Lekári ju diagnostikujú už štyridsiatnikom a čím ďalej častejšie aj tridsiatnikom. Pesimistické odhady pracujú s tým, že okolo roku 2025 môže chorobou trpieť pätina obyvateľov.
Zákerná cukrovka
Diabetes sprevádzajú závažné komplikácie: poškodenie vnútorných orgánov, typický je rýchlejší postup kôrnatenia tepien, vyššie riziko mozgovej mŕtvice alebo srdcového infarktu, rozvíja sa ischemická choroba srdca, častejšie sú zlyhania obličiek a problémy s očami.
Svetová zdravotnícka organizácia predpokladá, že v roku 2030 bude diabetes celosvetovo siedmou najčastejšou príčinou smrti, aspoň vo vyspelých krajinách. "Štyria z desiatich ľudí nepodstupujú u svojho praktického lekára preventívne vyšetrenia na riziko ochorenia na cukrovku. Včasné odhalenie choroby je pritom zásadné pre úspešnú liečbu. Pacient sa tak môže vyhnúť závažným komplikáciám, ktoré môžu vyústiť až do amputácie nohy či oslepnutia," hovorí Pavel Stodůlka, prednosta siete očných kliník Gemini.
Desať rokov k dobru
Neliečená cukrovka môže skrátiť život až o desať rokov. Rozhodne nemá cenu čakať, až sa choroba prejaví. Zvlášť ak ju máte v rodine alebo ak viete, že váš životný štýl a váha nie sú práve ukážkové. "Odporúča sa nasadiť lieky hneď pri prvých prejavov choroby," vysvetľuje interná lekárka Eva Vernerová z pražskej Vojenskej fakultnej nemocnice, ktorá ordinuje aj v ambulancii pražskej kliniky Canadian Medical Care. Na zníženie rizika stačí aspoň pol hodiny fyzickej námahy denne a zníženie váhy o desať percent. Vďaka tomu nebezpečenstvo rozvoja choroby u konkrétneho človeka klesne skoro o šesťdesiat percent. Je pravda, že rozvinutá cukrovka a jej ďalší postup sa dajú takisto ovplyvniť diétou. Lenže s jej dodržiavaním má veľa pacientov problém, ako dokladajú kontrolné merania hladiny cukru u lekára. Dnes sa dá vcelku presne zistiť, či človek jedol vzorne len posledné dva dni pred návštevou ordinácie...
"Pri cukrovke sa okrem iného poškodzujú vnútorné orgány a nastávajú nezvratné zmeny na cievach. Proces sa začína až desať rokov predtým, než sa choroba prejaví výraznejšie. Ukázalo sa, že má zmysel už vtedy nasadiť lieky proti chorobe, pretože ich včasné užívanie dokáže zabrániť tomuto poškodeniu," vysvetľuje internistka. Ľudia by preto mali chodiť na preventívne prehliadky, ktorých súčasťou bude aj vyšetrenie hladiny cukru v krvi, podľa ktorého sa dá poznať, či im cukrovka nehrozí alebo či už sa u nich pomaly nerozvíja. Na takéto vyšetrenie je rozhodne čas už v štyridsiatich rokoch. Ak niekto má chorobu v rodine alebo trpí nadváhou, mal by na vyšetrenie ísť už pokojne v dvadsiatich alebo tridsiatich rokoch, pretože už vtedy môžu nastať v dôsledku choroby zmeny a má zmysel užívať vhodné lieky. Hladinu cukru v krvi pritom dokáže zmerať každý praktický lekár.