Prvý človek na Marse, vybudovanie mesačnej dediny či ťažba na asteroidoch. Odvážnych plánov o objavovaní a dobýjaní vesmíru je v súčasnosti neúrekom, no škrt cez rozpočet môže vesmírnym agentúram i súkromným firmám spraviť nový, prvý výskum zameraný na dlhodobý vplyv pobytu za zemskou orbitou. Dokazuje, že takáto cesta môže spôsobiť až päťnásobne vyššie riziko smrti spôsobenej srdcovo-cievnymi chorobami.
Malá vzorka
Na svete nie je veľa ľudí, na ktorých by mohli vedci skúmať vplyv pobytu vo vesmíre za hranicou nízkej zemskej orbity, teda za vzdialenosťou dvetisíc kilometrov od Zeme. Misie Apollo vyniesli do tohto priestoru dokopy 24 astronautov a po ich návrate tak mohli vedci aspoň na nich sledovať vplyv otvoreného vesmíru na ľudské telo. Za vzdialenosťou dvoch tisícok kilometrov od planéty už nie je, na rozdiel od Medzinárodnej vesmírnej stanice, telo chránené pred ťažkými časticami magnetickým poľom Zeme. Tieto ťažké časti prechádzajú cez telo a ničia bunky a DNA. „Napriek toľkým plánom ísť do hĺbok vesmíru stále máme len túto malú skupinu ľudí, ktorí to naozaj urobili,“ povedal Michael Delp, jeden z autorov prvej štúdie svojho druhu z Florida State University.
Štúdia porovnávala príčinu smrti siedmich astronautov, ktorí zatiaľ z misií Apollo zomreli s 35 astronautmi, ktorí navštívili len nízku orbitu a s ďalšími 35, ktorí do vesmíru napokon ani neleteli. Hoci ide o malú vzorku, analýza zdravotných záznamov dokázala, že príčinou smrti astronautov za hranicou nízkej orbity bola zo 45 percent kardiovaskulárna choroba. Ich kolegov na Zemi postihli rovnaké problémy len v 11 percentách a zvyšných astronautov len v deviatich percentách. Podľa Delpa nebola zvýšená miera srdcových porúch u astronautov odhalená preto, lebo boli vždy porovnávaní s bežnou verejnosťou, kde je miera úmrtnosti z rovnakej príčiny podobná. No astronauti sú na tom fyzicky a kondične oveľa lepšie ako väčšina verejnosti trpiaca srdcovo-cievnymi chorobami.
Ťažké prekážky
Na to, aby sa vedci z Johnson Space Center a NASA Ames Research Center presvedčili o tom, že za vysokým podielom úmrtí je práve vystavenie sa radiácii vo vesmíre, vykonali aj pokusy na myšiach, ktoré umiestnili do simulovaných podmienok podobných tým, ktoré museli zvládať astronauti na Mesiaci. Počkali približne pol roka, čo je v živote myší ekvivalentné k dvadsiatim rokom ľudského života a až tak skúmali dlhodobé následky podmienok. Kým samotná beztiažovosť sa s odstupom času javila pre srdce a cievy ako neškodná, z jej následkov sa organizmus vedel spamätať, radiácia spôsobila trvalé poškodenie buniek okolo ciev.
Výskum síce na niektoré otázky odpovedá, no ešte viac ich nastoľuje. Odvážne plány na ďalší výskum Mesiaca a cesta na Mars, ktoré má NASA v pláne v priebehu tridsiatich rokov tohto storočia, tak pri nich treba myslieť na závažné následky vystavenia sa radiácii.
Pre vesmírny výskum však nie je problém s ťažkými časticami novinkou. V súčasnosti však neexistujú spoľahlivé technológie či materiály (okrem Zeme), ktoré by človeka dokázali pred nimi uchrániť. Jedným z najlepších riešení je preto zatiaľ rýchlosť. „Nedokážeme sa so súčasnými možnosťami skryť pred žiarením kozmických vysoko energetických častíc, ale táto štúdia zvýrazňuje potrebu dostať sa na Mars čo najrýchlejšie. Čím menej času strávite v hlbokom vesmíre, tým menšej radiácii sa vystavíte,“ povedal Jeff Hoffman, bývalý astronaut NASA. „Čiastočne sa pred tým dá ubrániť štítmi, čiastočne protiopatreniami ako lieky a strava a najmä snahou stráviť čo najmenej času v takomto prostredí, ako je možné,“ povedal pre HN líder vedeckých aktivít tímu lunárneho výskumu v ESA James Carpenter.
Veda za rokom vo vesmíre Scotta Kellyho
Nielen cesta mimo zemskej orbity je pre vedcov predmetom skúmania. Zaujímajú sa aj o vplyv dlhodobého pobytu v beztiažovom stave, ktorý sledujú na astronautoch počas misií na Medzinárodnej vesmírnej stanici. Napríklad skúmaním siedmich hlavných oblastí astronauta Scotta Kellyho pred letom do vesmíru a po návrate majú vedci možnosť lepšie pochopiť, ako ľudské telo reaguje na dlhodobý pobyt človeka vo vesmíre. Testovanie sa začalo už rok pred jeho odletom, zintenzívnilo sa počas jeho 340-dňového pobytu na ISS a bude pokračovať minimálne rok po jeho návrate na Zem. Výsledky toho výskumu umožnia prípravu na ďalšie cesty na obežnú dráhu Zeme a ďalej.
Zhoršenie zraku
Zhoršil sa pobytom vo vesmíre Scottov zrak? Pohyb kvapalín v beztiažovom stave môže tlakom zaťažiť očný nerv. Vyšetrovanie sa zameriava na zdravie oka a na odpoveď tela na pohyby kvapalín v prostredí bez gravitácie.
Motorika
Zhoršia sa Scottove jemné motorické schopnosti, ktoré sú dôležité pre riadenie a udržiavanie stanice? Vyšetrenia zisťujú aj to, ako sa motorika človeka vyrovnáva s pobytom na ISS.
Mikrobiálny faktor
Zmení sa zloženie mikróbov na Scottovom tele a vnútri jeho tela? Iné podmienky života môžu ovplyvniť mikrobiologické faktory, ktoré na oplátku majú vplyv na celkové zdravie človeka.
Funkcionalita
Vyšetrenia sa zameriavajú aj na to, či je Scott schopný vykonávať bežné jednoduché úkony, ako otvorenie poklopu na vesmírnej lodi, už aj po pristátí na Zem.
Mentálne zdravie
Otázkou je aj to, či ročný pobyt vo vesmíre ovplyvní psychologické zdravie astronauta. Stresujúce situácie môžu narušiť kognitívne schopnosti. Vyšetrovanie sa zameriava na reakčný čas v testoch, logiku a náladu.
Metabolizmus
Vďaka vzorkám krvi, moču a slín odborníci vyšetrujú celkové Scottove zdravie, ale i stav jeho imunitného systému a hladinu živín.
Fyzické schopnosti
Dôležité vyšetrenia sú zamerané na silu kostí, svalov či srdcovo-cievneho systému.