Takto prekvapujúco sa môžu maskovať problémy s črevom či nesprávne fungujúci mikrobióm

Problémy s črevom nemusia spôsobovať len bolesti brucha či tráviace ťažkosti. Odborníci pre HN magazín zdieľajú rady, ako „rozhodený“ mikrobióm diagnostikovať, liečiť a upraviť opäť do normálu.

Záhadný a fascinujúci svet vo svete. Alebo rozľahlá, luxusná päťposchodová vila s wellnessom, fitnessom, kinom, vínnou pivnicou, podzemnou garážou, tridsiatimi izbami, pätnástimi kúpeľňami a bazénom.

V každej z miestností žijú stovky druhov neviditeľných „nájomcov“. Niektorí sa neštítia bývať ani v kanalizácii či potrubí. Rozprávajú sa, nadväzujú vzťahy, podporujú sa alebo si kvôli nesympatiám podrážajú kolená...

Vo vile ich žijú milióny a obyvatelia každej z miestností sú úplne rozdielni od svojich susedov. Aj takto by sa dal s trochou fantázie opísať mikrobióm, ktorý sídli v útrobách našich čriev.

Za bolesťami brucha nemusí byť žlčník, aj keď to tak vyzerá. Kedy je problém inde?

„Je to dokonalý ekosystém živých mikroorganizmov a ich genetickej informácie, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Ak je všetko v poriadku, ani o ňom nevieme. Ak sa však čokoľvek pokazí, nielen trávenie, ale aj imunita, psychika, spánok a veľa ďalších systémov má veľké problémy,“ hovorí pre HN magazín lekár a odborník na problematiku črevného mikrobiómu a moderné terapeutické prístupy v oblasti chronických a metabolických ochorení zo Symptomedica Clinic v Bratislave, Stano Ráček.

Človek má okolo 20-tisíc génov. „Naša črevná mikrobiota ich má 100-krát až 150-krát viac. Vidíte tú prevahu? Ak by sme chceli byť trochu filozofi, môžeme o ich vplyve uvažovať v kontexte takzvaného sebeckého génu, keď nás ovládajú gény našich mikróbov, ktoré sú v prevahe,“ hovorí v rozhovore pre magazín Téma profesor Jiří Hrdý z Ústavu klinickej imunológie a alergológie 1. LF UK a VFN v Prahe.

Dodáva, že pre naše zdravie nie je ani také dôležité, koľko „dobrých“ mikróbov v našom čreve sídli a či sú nad tými záškodníckymi v presile, ale n...