Alzheimerova choroba má dve tváre: na jednej strane ničí pamäť, na druhej ale rozvíja kreativitu. Potvrdzuje to austrálska štúdia, ktorá ukázala, že oblasti mozgu spojené s umeleckou tvorivosťou choroba šetrí. A dokonca v niektorých prípadoch fungujú tieto oblasti ešte lepšie, akoby vyvažovali stratu schopnosti spomínať a vyjadrovať sa.
Plodom tohto mechanizmu môže byť napríklad Bolero francúzskeho skladateľa Maurice Ravela, napísal taliansky denník La Repubblica. V tragédii sa náhle objavuje brilantná nota. Alzheimer síce ničí mozog a ťažko postihuje celé rodiny, ale u niektorých pacientov zvyšuje kreativitu. Osoby, ktoré to nikdy v živote nerobili, zrazu spievajú, maľujú alebo píšu verše. Choroba zvyšuje výkonnosť niektorých častí mozgu, napríklad tých, ktoré sú spojené s inšpiráciou a zmyslovými schopnosťami a ktoré ako by sa prebudili, aby vyrovnali devastáciu ostatných oblastí mozgu.
Už v minulosti bol tento jav často pozorovaný. Dokonca Ravelovo Bolero so svojím fascinujúcim utkvelým motívom bolo pripisované začiatku choroby (snáď demencie) autora. Štúdia austrálskych vedcov z Neuroscience Research Australia publikovaná na stránkach Journal of Alzheimer Disease pod titulkom Nie všetko je stratené sumarizuje mnohé prípady zverejňované vo vedeckých časopisoch. Tvorivé schopnosti, ako je maľovanie, dizajn či spev, ktoré sa do tej doby na človeku neprejavovali, sa môžu objaviť alebo zlepšiť u pacientov s Alzheimerovou chorobou alebo frontotemporálnou demenciou, ktorá vzniká v dôsledku relatívne lokalizovanej progresívnej degenerácie frontálnych či temporálnych oblastí mozgu.
Austrálski vedci sa pýtali 185 osôb, ktoré sa starajú o pacientov s demenciou a registrovali u niektorých pacientov nárast kreatívnej činnosti. Mnohé združenia pacientov vo svete už nejaký čas organizujú kurzy maľovania, lekcie spevu či návštevy múzeí. "Jedným z možných vysvetlení je to, že demencia zasahuje mozog progresívnym spôsobom. Atrofia je v počiatočných fázach skôr lokalizovaná. Ale keď sa rozšíri, môže to viesť k aktivácii oblastí, ktoré sa ušetrili. Kognitívne aktivity, ako je pamäť a reč, rýchlo klesajú, zatiaľ čo muzikálne schopnosti sa opierajú o oblasti chorobou menej postihnutých," uvádza hlavný autor štúdie Olivier Piguet, ktorého cituje taliansky denník La Repubblica. Podľa inej teórie z predchádzajúcich rokov úpadok kognitívnych funkcií "otvára" oblasti spojené s kreativitou.
Osud skladateľa Maurice Ravela sa prekvapivo zhoduje s osudom kanadskej maliarky Anne Theresy Adams, ktorá sa snažila dať najslávnejšie Ravelovej skladbe Bolero vizuálnu podobu v sérii obrazov nazvaných Unraveling Bolero. Adams rovnako ako Ravel s postupom rokov začala vykazovať prvé známky primárnej progresívnej afázie: neschopnosť vyjadrovať sa slovami. "Bez ohľadu na ťažkú degeneráciu niektorých častí mozgu vykazovala Anne Adams nárast šedej hmoty mozgovej a perfúzie krvi do zón zapojených do integrácie rôznych zmyslov," napísal v roku 2007 v časopise Brain tím neurológov z Kalifornskej univerzity. To je podľa vedcov známkou toho, že zlepšenie funkčnosti častí mozgu, ktoré choroba ušetrila, môže viesť k formám vizuálnej kreativity nepoznamenaným degeneráciou vo frontálnej kôre.
Zvýšenie kreativity bolo konštatované aj u niektorých pacientov s Parkinsonovou chorobou, obzvlášť po liečbe zvyšujúcej dopamín v mozgu. Tiež diela Vincenta van Gogha boli spájaná s atakmi psychózy, ktoré vyvolávajú vylučovanie veľkých dávok tohto neurotransmiteru.