Ak by však mala byť takáto štúdia vôbec vykonaná, muselo by ísť o skúmanie v priebehu mnohých desaťročí, na vzorke životov skutočných ľudí, a to od detstva až do staroby. Iba tak je možné plnohodnotne sledovať, ako sa menili a čo sa počas života naučili, uvádza huffingtonpost.
A to by asi bolo príliš ambiciózne, ak by sa niekto skutočne rozhodol podniknúť takýto výskum.
Niekto sa však skutočne rozhodol. Ambíciu mala iba skupina vedcov z Harvardu. Zaviazali sa vyprodukovať komplexný obraz o niektorých základných otázkach života: ako rastieme, meníme sa, čo si ceníme, pokiaľ ide o čas, a, samozrejme – to, čo nám robí radosť.
Štúdia je známa ako Harvard Grant štúdia a na začiatok treba spomenúť jej obmedzenia, a to, že nezahŕňala ženy. Napriek tomu poskytuje bezkonkurenčný pohľad do hĺbok ľudstva.
Štúdia zahrnula do výskumu 268 mužských vysokoškolákov z Harvardu, z ročníkov 1938 – 1940, počas 75 rokov. V tomto období vedci zbierali dáta o rôznych aspektoch života týchto mužov v pravidelných intervaloch, závery sú univerzálne.
Georg Vaillant, harvardský psychiater, ktorý riadil štúdiu od roku 1972 do roku 2004, napísal aj knihu o tom, aby sa zistenia štúdie prehodnotili. Po rozhovore s ním vieme definovať päť poučení z grantovej štúdie, aplikovanej v rámci úsilia o šťastnejší a zmysluplnejší život, uvádza huffingtonpost.
Šťastie je len vozík, láska je kôň
Láska je kľúčom k šťastnému a plnohodnotnému životu. Zdá sa to ako samozrejmosť, ale to neznamená, že je v tom menej pravdy. Vaillant tvrdí, že šťastie stojí na dvoch pilieroch. „Tým prvým je láska,“ píše. „Druhým je nájdenie spôsobu, ako zvládnuť život, ktorý sa lásky nestráni.“
Vaillant uviedol, že najdôležitejším zistením tejto štúdie je, že podstatou a základom života sú vzťahy. Na tých skutočne záleží. Človek môže mať úspešnú kariéru, peniaze a dobré fyzické zdravie, ale bez podporných, láskyplných vzťahov šťastie nedosiahne.
Zistenia grantovej štúdie priniesli aj poznatky, totožné z iných štúdií: získanie väčšieho množstva peňazí a energie nekorešponduje s absolútnym šťastím. Aby sme si ujasnili súvislosti: to neznamená, že peniaze alebo kariérny úspech nezavážia, lebo v istých úsekoch života sú na prioritných miestach. Pri komplexnom pohľade na celý život jedinca sa však ich význam znižuje.
„Zistili sme, že spokojnosť v neskorých 70. rokoch nebola sugestívne spojená s rodičovskou spoločenskou triedou alebo výškou príjmu,“ hovorí Vaillant. „Jediná vec, ktorá v týchto oblastiach značne zaváži (s časovým nadhľadom), je spokojnosť pri vykonávaní danej práce.“
Bez ohľadu na to, ako začneme, šťastnejší môžeme byť všetci
Muž menom Godfrey Minot Camille išiel do grantovej štúdie s pomerne chmúrnymi vyhliadkami na dosiahnutie životnej spokojnosti: mal najnižšie hodnotenie, týkajúce sa zabezpečenia stability v budúcnosti vo všetkých bodoch, dokonca sa predtým pokúsil o samovraždu.
Čo je však fascinujúce, na konci svojho života bol jedným z najšťastnejších ľudí v rámci skúmania. Prečo? Ako Vaillant vysvetľuje, „strávil svoj život hľadaním lásky“.
Spojenie
„Čím viac nadväzujete spojenie či kontakt v čo najväčšom počte oblastí vášho života, tým lepšie.“
Štúdia zistila, že silné vzťahy sú najväčším predpokladom životnej spokojnosti. A z hľadiska profesionálneho uspokojenia je práve uspokojenie z výkonu práce oveľa dôležitejšie ako zarábanie peňazí alebo dosiahnutie úspechu.
Výzvy vás robia šťastnejšími
Cesta od nezrelosti k zrelosti je pohybom od narcizmu k spojeniu. Veľká časť tohto posunu závisí od toho, ako sa vyrovnávame s výzvami.
Zvládacie mechanizmy – „schopnosť robiť zlato z výkalov“, ako hovorí Vaillant. Majú významný vplyv na sociálnu podporu a celkovú pohodu. Tajomstvo spočíva v nahradení narcizmu zameraním sa na vlastné emocionálne pohnútky v rámci vnímaných problémov.
Ako sa vyrovnať s výzvami:
- „Matka Tereza mala hrozné detstvo, jej vnútorný duchovný život niesol veľa bolesti,“ hovorí Vaillant. „Napriek tomu mala veľmi úspešný život kvôli tomu, že sa paradoxne ona starala o iných ľudí.“
- Ďalším spôsobom je umenie. Vezmite si Beethovena. „S biedou sa vyrovnal tak, že pocity z nej pretransformoval do umenia, ktorého výsledkom bola Óda na radosť.“ Beethoven bol schopný nadviazať spojenie – ale s jeho hudbou.
