Rokovanie parlamentu o zmrazení platov niektorých ústavných činiteľov sa napriek návrhu vlády neuskutoční v zrýchlenom režime. Len 32 poslancov totiž podporilo skrátené legislatívne konanie, ktoré kabinet Roberta Fica (Smer-SD) odôvodňoval hroziacimi hospodárskymi škodami. Keďže neprešlo, zmrazenie nemôže byť účinné už od januára.
Zrýchlený režim podporili len poslanci ĽSNS, niektorí zo Smeru-SD, Andrej Danko z SNS a zopár poslancov Mostu-Híd. Návrh na skrátené konanie sa nepáčil viacerým opozičným poslancom.
"Vláda ho odôvodňuje tým, že vraj hrozia značné hospodárske škody. Ak by teda poslanci, prezident a členovia vlády dostávali plat, ktorý predpokladá zákon, podľa vlády by vznikli značné hospodárske škody. Vláda vlastne tvrdí, že tieto platy sú v podstate hospodárska škoda. A tí, ktorí skrátené konanie podporia, stotožnia sa s tvrdením, že platy poslancov, členov vlády aj prezidenta sú hospodárskou škodou pre štát," povedal Ondrej Dostál (SaS).
Zároveň sa pýtal, či je naša ekonomika v kríze a či sú verejné financie rozvrátené. "Ak áno, potom nám nehovorte, v akom dobrom stave je ekonomika. Neexistujú žiadne zákonné dôvody na skrátené legislatívne konanie," odkázal Dostál s tým, že návrh je populistický a pokrytecký.
Erik Tomáš (Smer-SD) označil Dostálovo vystúpenie za prázdne reči. "Rovno povedzte, že chcete zvýšiť plat o 1000 eur a nevyhovárajte sa na nejaké procedúry. Ste chamtiví, chcete vyššie platy," odkázal.
Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Richard Vašečka odkázal, že Obyčajní skrátené konanie nepodporia, údajne hroziace hospodárske škody totiž považuje za nezmysel. "Ide o neschopnosť vlády. Je to predvídateľná, nie nečakaná situácia. Mohlo sa to predložiť v septembri, aby to prešlo riadnym legislatívnym procesom," povedal s dôvetkom, že vláda svojimi rozhodnutiami spôsobuje hospodárske škody krajine ustavične.
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) je dlhodobo presvedčená, že celú situáciu okolo platov ústavných činiteľov treba riešiť novou právnou úpravou, kde sa nastaví východisková situácia a tá bude platiť do budúcnosti. "Predpokladám a pevne verím, že budúci rok sa takýmto ad hoc riešeniam vyhneme a prijmeme systémové riešenia do budúcnosti," uviedla pre TASR.
Minuloročná novela, ktorá zmrazila platy ústavných činiteľov pre tento rok, je aktuálne na Ústavnom súde (ÚS) SR. Poslal ju tam generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Súd v máji prijal novelu zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov na ďalšie konanie. Nevyhovel však Čižnárovmu návrhu na pozastavenie účinnosti ustanovení zákona.
Podľa aktuálnej novely majú platy ústavných činiteľov zostať zmrazené aj v roku 2018. Štát by tak mal v budúcom roku ušetriť 4,1 milióna eur. Tento krok má pomôcť aj postupnému znižovaniu deficitu a dosiahnutiu vyrovnaného rozpočtu. Zrýchlený režim kabinet zdôvodňuje tým, že by štátu hrozili značné hospodárske škody.
Ak parlament iniciatívu podporí, platy poslancov, prezidenta, členov vlády, predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu, vedúcich ústredných orgánov štátnej správy, riaditeľa Národného bezpečnostného úradu, komisára pre deti, komisára pre osoby so zdravotným postihnutím či členov Rady pre štátnu službu ostanú na úrovni roku 2017. Výnimku zo zmrazovania majú mať sudcovia, predseda Súdnej rady SR, generálny prokurátor a prokurátori.
Poslanci Národnej rady SR majú v súčasnosti v hrubom plat 1961 eur, ku ktorému sa pripočítavajú ešte paušálne náhrady. Poslanci z Bratislavského kraja dostávajú 1385 eur, z ostatných krajov 1615 eur. Bratislavskí poslanci tak majú dohromady 3346 eur, mimobratislavskí 3576 eur. Predseda parlamentu, jeho podpredsedovia, šéfovia výborov a ich podpredsedovia poberajú aj funkčné príplatky. Ak by si poslanci platy opäť nezmrazili, narástli by približne o tisíc eur.