Izolácia obvineného, odkázanosť na vyšetrovateľa, systém výhod a napokon adekvátny psychický nátlak, ktorého výsledkom je „lámanie“ na priznanie a udanie ďalších.

Spôsoby, ktorými vyšetrovatelia údajne rozhovoria každého, hoci aj spupného obvineného. Tvrdí to sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko, ktorý metódy vyšetrovania kritizuje.

HN o názor požiadali advokáta Petra Kubinu, ktorý v aktuálnych kauzách zastupuje aj niektorých spolupracujúcich obvinených.

Ten Šamkovi oponuje a argumentuje tým, že na takéto údajné nátlakové metódy musia byť najskôr dôkazy a ak má sudca vedomosť o nekalých praktikách, mal by podľa neho podať trestné oznámenie.

Šamko verzus Kubina

V známych korupčných kauzách sa za ostatné mesiace priznalo minimálne 26 vplyvných ľudí. Ich zoznam je pestrý – policajti, príslušník SIS, vedenie Finančnej správy, ministerskí úradníci na vnútre aj pôdohospodárstve, sudcovia, advokáti, podnikatelia.

Podľa odborníkov sa najťažšie vyšetruje práve korupcia, zväčša je to tvrdenie proti tvrdeniu. Nepomohli ani pred troma rokmi prijaté nové pravidlá ochrany oznamovateľov, neviedli totiž k významnému zvýšeniu oznamovania korupcie. Vyšetrovanie korupcie tak má podľa niektorých svoje „špecifické“ pravidlá.

Podľa Šamka sa nezriedka ta­ké­to oso­by roz­hod­nú spolu­pra­co­vať s po­lí­ciou až vo vý­ko­ne väz­by. „Pri­čom predtým tres­tnú čin­nosť po­pie­ra­li a k ich priz­na­niu to­ho, z čo­ho bo­li ob­vi­ne­ní a k udá­va­niu aj ďal­ších osôb doš­lo až v pod­mien­kach vý­ko­nu väz­by,“ zdôrazňuje.

Šamko tvrdí, že vi­del nie­koľ­ko zá­pis­níc o vý­slu­choch ob­vi­ne­ných v rôz­nych tres­tných ve­ciach. Ob­vi­ne­ní vraj vy­po­ve­da­li, že za ni­mi do väz­by neus­tá­le chodia ope­ra­tív­ni pra­cov­ní­ci po­lí­cie, kto­rí ich, sa­moz­rej­me, bez prí­t...