Riaditeľka ETP Slovensko Slávka Mačáková vysvetľuje, aké výsledky prináša mentoring detí z vylúčených a chudobných komunít. „Jeden náš chránenec zorganizoval módnu prehliadku v Starej Ľubovni, ktorá bola najprv v komunitnom centre, neskôr ju pre veľký záujem zorganizoval opäť a už v priestoroch v centre mesta, kde sa jej zúčastnili aj Slováci. To je pre nás veľká vec, keďže majorita ešte nie je zvyknutá navštevovať podujatia organizované menšinou,“ približuje v rozhovore pre HN Globálne.
V čom to majú deti z marginalizovaných skupín ťažšie v porovnaní s ostatnými deťmi?
Deti z marginalizovaných skupín sa už narodili do generačnej chudoby. Ich rodičia a starí rodičia žili v tejto situácii, ich deti vyrastajú v úplne iných podmienkach, aké má majoritná stredná trieda na Slovensku. Náš štát síce zaručuje mnohé benefity, ako je bezplatné vzdelanie či zdravotná starostlivosť, ale deti z marginalizovaných - zvlášť rómskych komunít - sú postavené okrem problému v otázke chudoby aj k ďalšej výzve, a to odmietanie majoritnou spoločnosťou. Majú oveľa nižší nielen sociálny a ekonomický status, ale často aj zdravotný status. Preto ak chceme využiť potenciál, ktorý na Slovensku máme, je potrebné vyrovnávať ich šance uspieť v spoločnosti, podať im pomocnú ruku a vytvoriť pre nich takzvaný most medzi chudobou a strednou triedou.
Akú rolu v tom zohráva mentorský program a samotný mentor?
Jeho úlohou je podať dieťaťu pomocnú ruku tak, aby sa dostalo cez ten pomyselný most z chudoby do strednej triedy a aby mohlo úspešne vyštudovať strednú školu, a neskôr sa uchádzať o ktorúkoľvek voľnú pracovnú pozíciu.
Podľa čoho prebieha výber detí?
Deti do nášho mentorského programu už máme vybrané dlhodobo. Realizujeme ho v štyroch komunitách už dlhší čas a naši zamestnanci, ktorí sú v komunitných centrách, deti dobre poznajú. Vyberáme ich na základe ich úspešnosti v škole, na základe záujmu o aktivity v komunitnom centre, pretože tam prebiehajú aj vzdelávacie aktivity ako napríklad čitateľský krúžok, počítačový, hudobný, dramatický či fotografický krúžok. Zo záujmu detí o tieto aktivity je možné odhadnúť ich potenciál. Deťom potom prideľujeme mentorov, ktorých úlohou je s nimi individuálne pracovať.
Ako dieťa formuje mentor?
Mentor pomáha deťom v osobnostnom, vzdelávacom aj spoločenskom raste. Vedie dieťa k samostatnosti, odvahe správne sa rozhodnúť, k zodpovednosti. Mentor trávi s dieťaťom mnohokrát čas mimo komunity. Dieťa takto získava nové obzory a získava skúsenosti zo života strednej triedy. Mentor má dvoch až troch chránencov, ale čas s nimi trávi individuálne, dve hodiny týždenne s každým chránencom.
Ako prebieha výber mentora?
Vyberáme ich tak, aby to boli ľudia, ktorí ochotne pracujú, sú príslušníkmi strednej triedy. Väčšina našich mentorov sú Slováci, lebo je pre nás veľmi dôležité, aby sa Rómovia spoznávali so svojimi susedmi. Ale máme medzi mentormi aj integrovaných Rómov. Čiže nie je to program majorita-minorita, ale program zameraný na zvýšenie socio-ekonomického statusu chránencov, preto sa mentori zo strednej triedy stretávajú s chránencami z generačnej chudoby.
Medzi mentorom a dieťaťom je dlhodobý vzťah, dieťa sa veľmi často naviaže na svojho mentora, vidí v ňom svoj vzor. Preto je dôležitý pri výbere mentora fakt, či vidí svoju budúcnosť v danej obci a v dlhodobej podpore jemu zverených chránencov.
Ako dlho je dieťa v mentorskom programe?
Ideálne je, aby sme dieťa zapájali do mentorského programu na druhom stupni základnej školy, vtedy keď začínajú „tínedžerské roky“ a viedli ho až k ukončeniu strednej školy, prípadne aj k štúdiu na vysokej škole. Mali sme aj také prípady. Najdlhšie pôsobíme v Starej Ľubovni, a to od roku 2003, kde máme medzi našimi chránencami dnes už niekoľko dospelých samostatných ľudí, ktorí ukončili bakalársky alebo magisterský stupeň.
V čom vidíte odlišnosť medzi mentorstvom a bežným doučovaním?
Väčšina našich mentorov absolvovali aj výcvik v tzv. Feuersteinovom inštrumentálnom obohacovaní. Je to špeciálno-pedagogický prístup, ktorý nie je založený na obsahu, žeby sa deti učili napríklad niečo z matematiky či chémie. Vedie deti skôr k tomu, aby sa naučili premýšľať nad úlohami, ktoré spoločne s lektorom riešia. Učia sa strategicky myslieť, rozvíjajú si kognitívne schopnosti. Feuersteinov klub je vedený zábavnou formou, pomocou - povedzme - pracovných listov, inštrumentov, ktoré by sa dali priblížiť ako logické hádanky. Dieťa má samé prísť na to, ako ich vyriešiť. Úlohou mentora je dať dieťaťu dostatočné množstvo času, podpory a vhodne formulovaných otázok, ktorými dieťa navádza, aby úlohu vyriešilo samostatne.
Akú úlohu zohráva v tomto programe škola? Je dôležitá spolupráca?
Školy a učitelia, s ktorými pracujeme, s nami chcú spolupracovať. Samozrejme, nájdu sa medzi učiteľmi výnimky. Výbornú spoluprácu máme so základnou školou vo Veľkej Ide aj v Starej Ľubovni- Podsadku.
Ak má dieťa dobrú školskú dochádzku, potom škola podporuje aktivity spojené s našimi projektami. Niekedy škola aj uvoľní deti z vyučovania, keď máme nejakú mimoriadnu akciu. Škola sa teší, že deti sú pripravené na vyučovanie, že majú urobené úlohy, že im pomáhame rozširovať ich obzor. Taktiež lepšie rozumejú slovenskému jazyku, to je tiež dosť podstatné, keďže doma naše deti rozprávajú ešte po rómsky, slovenský jazyk je pre nich cudzím jazykom. Máme aj prídavný, tzv. online mentoring.
Na čo slúži?
Mentori, ktorí žijú napríklad v Anglicku, vedú deti k tomu, aby sa zdokonalili v angličtine. Komunikujú cez online priestor, a práve tam sa snažia využiť cudzí jazyk. Veľakrát online mentori povzbudia svojich chránencov tak, že dokážu veci, ku ktorým by ich lokálni mentori nemali možnosť priviesť. Jeden náš chránenec zorganizoval módnu prehliadku v Starej Ľubovni, ktorá bola najprv v komunitnom centre, neskôr ju pre veľký záujem zorganizoval opäť a už v priestoroch v centre mesta, kde sa jej zúčastnili aj Slováci. To je pre nás veľká vec, keďže majorita ešte nie je zvyknutá navštevovať podujatia organizované menšinou.