Ženy sa budú môcť aj naďalej rozhodnúť slobodne pre interrupciu počas prvých troch mesiacov tehotenstva bez udania dôvodu. Rozhodol o tom včera Ústavný súd. Padol tak dlhoočakávaný ortieľ nad šesťročnou kauzou protiústavnosti interrupčného zákona.
Za rozpornú s ústavou však vyhlásil súd vyhlášku ministerstva zdravotníctva, ktorá povoľuje interrupciu z genetických dôvodov do 24 týždňov trvania tehotenstva. Teda dlhšie, ako je doba určená v zákone. Odborníci sa preto obávajú, že výrok súdu odoberá možnosť matkám podrobiť sa interrupcii po zistení poškodenia plodu v neskoršom termíne. Skupina 31 poslancov viacerých strán parlamentu, zastúpená Danielom Lipšicom z KDH, sa ešte v roku 2001 obrátila na Ústavný súd s návrhom, aby vyslovil, že ustanovenie zákona o prerušení tehotenstva nie je v súlade s ústavou. Argumentovala najmä tým, že predmetný zákon žiadnym spôsobom nechráni ľudský život pred narodením, ako to deklaruje ústava, pretože v prvých troch mesiacoch umožňuje interrupciu bez preukázania dôvodu. Odporca, NR SR, zastúpená Miroslavom Ábelovským, návrh nepovažovala za opodstatnený, keďže ochrana nenarodeného života sa deje najmä prostredníctvom matky a jej práva i práva plodu musia byť v rovnováhe. Poskytnutie zákonnej ochrany plodu až od 12. týždňa tehotenstva preto nepovažuje za protiústavné.
Iba o hlas
Rozhodnutie prešlo len tesnou väčšinou hlasov sudcov -- 7 ku 5. Nehlasoval sudca Juraj Horváth, voči ktorému vzniesol Lipšic námietku zaujatosti. Podľa neho sa Horváth mohol pre medializáciu jeho právoplatného odsúdenia z minulosti ocitnúť pri rozhodovaní pod tlakom. Pritom roky trvajúce čakanie na rozhodnutie sudcov bolo dôsledkom práve čakania na plný počet ústavných sudcov -- 13.
Piati sudcovia s interrupciami nesúhlasili. Podľa nich sa plod mladší ako 12 týždňov ocitá v absolútnom vákuu, nie je mu poskytnutá ani minimálna právna ochrana. "Pretože žena, ktorá požiada o umelé prerušenie tehotenstva, nemusí deklarovať krízový stav, pre ktorý sa rozhodla pre interrupciu. Za takýchto okolností zákonodarca nepriznáva nenarodenému ľudskému životu žiadnu hodnotu," tvrdia sudcovia.
Sklamanie nad rozhodnutím ústavných sudcov neskrývala odporkyňa interrupcií Jana Tutková z Centra pre bioetickú reformu. "Som sklamaná tým, že Ústavný súd vôbec odobril starý komunistický zákon." Naopak, Oľga Pietruchová zo Spoločnosti pre plánované rodičovstvo výrok sudcov víta. Konferencia biskupov verdikt súdu označila za šalamúnsky. "Ak ústava chráni dieťa pred narodením, tak sa pýtame, či táto ochrana platí len od dvanásteho týždňa a prvého dňa a predtým nie a prečo. Toto nebolo zdôvodnené," tlmočil názor biskupov hovorca Jozef Kováčik. Chcú spraviť všetko, aby sa zákon zmenil.
Späť do parlamentu
Rozdiel medzi protiústavnou vyhláškou a znením zákona by mal dať do poriadku parlament. "Vyhláška nemôže ísť nad rámec zákona. Ak zákon hovorí o 12 týždňoch, nemôže vyhláška hovoriť o 24. Aby sme tento stav napravili, mali by sme pristúpiť k novele zákona," uviedla pre HN Jana Laššáková zo Smeru-SD. Novelu by určite podporili koaliční partneri aj opozícia -- ak sú na to medicínske príčiny. Pred rozhodovaním v parlamente chcú poslanci počuť názory odborníkov.
Gynekológ Michal Kliment však upozorňuje na fakt, že u nás sa prenatálna diagnostika chromozómových chýb a dedičných ochorení takmer vôbec nerobí v prvom trimestri. "Každá diagnostika sa začína v 12. týždni, teda ak chceme urobiť akúkoľvek diagnostiku pri plodoch, ktoré sú ohrozené vážnym postihnutím, musíme mať na to vytvorený legislatívny priestor." Ten bol vytvorený do 24. týždňa a počíta s niekoľkými faktormi: s diagnostikou, ktorá môže začať okolo 16. týždňa, s kultiváciou, ktorá trvá asi štyri týždne a vyhodnotením. Ráta aj so zlyhaním a potrebou opakovať vyšetrenie. "Bez takejto možnosti zlyhá alebo úplne skončí na Slovensku prenatálna diagnostika, kedy má lekár v zákonom stanovenej lehote šancu pomôcť ženám s postihnutým plodom," varuje Kliment.