Tvrdíte, že 17-miliónový dlh Sociálnej poisťovni splatíte z peňazí, ktoré vám dlhujú samosprávne kraje. Čo ak ich však nedostanete?
- Teraz len teoreticky. Ak by malo dôjsť k likvidácii našej organizácie, potom sa ja sama rozhodnem, čo ďalej. Viete, všetci sú nervózni, lebo nevedia, ako to je, boja sa o svoju prácu. Mám tu pracovníkov, ktorí sú tu od začiatku, nič nehovoria, len na mňa pozerajú, či tento tlak ustojím.

Koľko dotácií ste doteraz dostali od ministerstva práce, ktoré dnes vedie vaša bývalá pracovníčka Viera Tomanová?
- Toto bola jediná dotácia (2 milióny Sk - pozn. red.). Aj predtým sme žiadali, ale nedostali. Keby nám (Tomanová) tu dotáciu nedala, tak sa nahnevám, pretože ona tu s nami sedela a dobre videla, aký tu je systém, čiže videla, ako tu beží ekonomika, aké sú tu vlastne tie cesty peňazí. A práve preto, že tu robila, sme tú dotáciu dostali. Ja ju dobre poznám, ona je taká čestná, až je trápna. Jej keby jeden halier niekde chýbal, tak má z toho traumu.

Vaše zariadenia poskytujú občanom rôzne sociálne služby. Ako sa kauza okolo Privilégia odrazila na vašej organizácii?
- Po tom, čo vyšli tie informácie, sme zaznamenali príliv žiadateľov o umiestnenie. Obávali sme sa, že nám klienti odídu, ale nastal opačný efekt. Je to buď zo zvedavosti a aj preto, že nás vykreslili ako luxusné zariadenie.

Akých klientov máte?
- V štyroch krajoch máme 170 klientov. Sme zariadenie pre chudobných aj bohatých. Skutočne bohatí na naše pomery u nás určite nie sú. Ceny volíme individuálne podľa sociálnej situácie každého. Najväčšia platba u nás je 25-tisíc korún.

Ste členkou Smeru-SD. Plánujete ísť v politike aj "vyššie"?
- Uvažujem, že niekde vystrelím (smiech). Ja si musím počkať, či ma okresné alebo krajské štruktúry budú chcieť. Ale aj keby prišli, čas nemám, lebo z tohto, čo robím, sa nedá vystúpiť a odísť.