„Kto je vlastne ten Kiska,“ pýtal sa v kampani Hrušovský, kandidát spojenej pravice. Dnes, keď je po všetkom, stojí otázka inak. Kto je vlastne ten Hrušovský?

A kam zmizol ťažko zranený Fico?

Ale vráťme sa k pôvodnej otázke – kto je Kiska. Kiska je muž, ktorý v prvom kole prezidentských volieb vymazal z mapy celú slovenskú pravicu. A v druhom kole rozbil na kašu dominantného Fica. Kiska za dva týždne obrátil hore nohami slovenskú politiku. A stal sa prezidentom s historicky najlepším volebným výsledkom.

Prečítajte si aj: Kiska pre HN: Strane Smer budem zdravou protiváhou

Keby sa niekto pozrel na tento obraz zvonku, bez toho, aby poznal pozadie, mohol by si myslieť, že Kiska je výrazný človek s mimoriadnymi schopnosťami, bojovník obdarený vodcovským nadaním a dominantný typ, ktorý by mohol byť silným prezidentom. A jedným z lídrov slovenskej politiky.

Áno, volebné výsledky by ho na to mohli predurčovať. Ale... V skutočnosti je Kiska pravý opak zmienených vlastností.

Ak by sme mali Kisku charakterizovať jediným slovom, povedali by sme, že Kiska je priemerný. Bol priemerný v kampani, kde nebodoval žiadnymi víziami. Bol priemerný v diskusiách a dueloch, kde ničím neprevyšoval súperov. Bol priemerný vo vystúpeniach a posolstvách, ktoré si málokto zapamätal.

A práve táto vlastnosť – priemernosť – rozhodla o jeho raketovom úspechu.

Čo sa vlastne stalo

Kiska mal šťastie. Obyčajné šťastie. Bol v správnom čase na správnom mieste. Ponúkol presne to, po čom tu bol na začiatku roka 2014 silný dopyt – pokojnú tvár, ktorá nie je kontaminovaná politikou.

Stačilo to.

Kiska vystihol obdobie, keď bola tradičná slovenská politika v kríze. Kompletne celá – s rozbitou pravicou aj oslabeným Ficom. Nešlo pritom len o stratu dôvery, ale o otvorený verejný odpor. Odpor ku všetkému, čo smrdí politikou. A politikou najviac smrdia, ako to už chodí, politici. Preto zrazu prišli do módy tí druhí. Amatéri... Ľudia definitívne pochopili, že politika je biznis. Biznis postavený na straníckej korupcii, známostiach a oligarchoch, ktorí tu majú rozhodujúce slovo – bez ohľadu na to, kto sa práve hrá na premiéra... Je to uzavretý korupčný systém, ktorý parazituje na štátnych peniazoch. A napadnúť sa dá len zvonku. Podporou niekoho, kto nie je súčasťou siete.

Kiska preukázal, že od politiky má najďalej. A preto vyhral.

Jadrom jeho voličov v prvom kole boli ľudia zo sivej zóny – bývalí nevoliči, nerozhodní, skeptici, ľudia odporu a protestu, ktorí pociťujú k politike a systému silnú nenávisť. Kedysi bola táto skupina „sivej zóny“ marginálna a pasívna, bez dosahu na voľby. Dnes ukázala, že vie byť rozhodujúca. Z Kisku si spravila kladivo, ktoré má rozbiť stranícky (korupčný) systém.

K tomuto jadru neskôr Kiska získal aj bohatý obal – disciplinovaných voličov pravicových strán, ktorí neznášajú Fica.

V súčte mal Kiska na svojej strane početnú prevahu. Na úspech stačili len dve veci. Nespraviť chybu. A dotlačiť k chybám súpera. Podarilo sa jedno aj druhé.

Kiskovi muži. Jeden od Dzurindu, druhý od Radičovej

Neskúsený a priemerný Kiska za svoj úspech vďačí aj dvom mužom, ktorí mu robili kampaň: Radovi Baťovi (poradca premiérky Radičovej) a Sergejovi Michaličovi (poradca premiéra Dzurindu). Ich úlohou bolo udržať Kisku v nekonfliktnej polohe. Vyšlo im to. Napriek Ficovým provokáciám.

Kiskova kampaň pripomínala poker. Kto si udrží nervy na uzde a neodkryje slabé karty, vyhrá. Kto sa neovládne, prehrá... Kiskov tím bol už od začiatku pod tlakom – aby už konečne udreli na Fica, vstúpili do konfrontácie, bojovali a mobilizovali agresívne naladených jastrabov medzi voličmi. Presne toto Baťo s Michaličom odmietali. A dobre urobili.

Kiska bodoval vďaka svojej priemernosti – že nevyčnieval a neprovokoval. A vďaka slabej nekonfliktnej polohe, ktorú si udržal až do konca. Naopak, keby vstúpil do tvrdých osobných súbojov s Ficom, vyšiel by z nich ako slabší. A urobil by presne to, čo jadru jeho voličov prekáža. Stal by sa z neho otravný ukričaný politik. Jednoducho: bojovne naladených pravicových voličov mal Kiska istých – volili by ho proti Ficovi, aj keby kampaň trávil na lyžovačke so scientológmi. A jadro voličov zo sivej zóny si udržal – hlavne vďaka polohe nezávislého kandidáta, ktorý sa nenechá hystericky zatiahnuť do politického boja. Baťo s Michaličom odviedli dobrú prácu.

Mimochodom, Michalič sa zrejme stane kľúčovým politickým poradcom nového prezidenta Kisku. A určite to dezorientovanému Kiskovi pomôže. Michalič rozumie politike a ako poradca to nezvykol hrať sám na seba – ako väčšina servilných poradcov, ktorí slepo poslúchajú lídra. Malý príklad: pre upadajúcu SDKÚ vypracoval analýzu, za akých predpokladov by sa mohla revitalizovať. Jedným zo záverov analýzy bola téza, že s Dzurindom ako lídrom to nepôjde a že dozrel čas na zmenu. Krátko nato prišla „zmena“ – Michalič v Dzurindovej SDKÚ skončil...

Ficovi muži

Pokiaľ ide o Ficov tím, o ňom platí pravý opak. Robil školácke chyby.

Hlavnou chybou bolo, že Fico sa neovládol – a začal na Kisku útočiť ťažkými zbraňami. Prepálil to. Čím viac bol Fico zúrivý a agresívny, tým viac mobilizoval druhú stranu. Bez toho, aby naplno rozhýbal aj vlastných voličov. Keby to Fico urobil Dzurindovi, Radičovej či „zlepencu“, bolo by to vnímané normálne. Napadnutie bezbranného Kisku však ľudia videli ako faulovanie slabého súpera.

Marketingový mág Fico prvýkrát v živote neodhadol trendy a nastavenie verejnej mienky. Keď videl, že propaganda a antikampaň v Pravde a TA3 nezaberajú podľa plánov, strhol útoky proti Kiskovi na seba, do vlastných rúk. A vyfarbil sa tým ako... starý otravný politik. Umiernený a pokojný Fico z roku 2012, ktorý nikoho nepoburuje a nemobilizuje proti sebe pravicových voličov, v prezidentskej kampani zmizol. Do hry sa vrátil agresívny a kontroverzný Fico z roku 2006. A v prezidentských voľbách uhral ešte horší výsledok ako Mečiar v roku 1999, resp.2004...

Politika verzus nepolitika

Kontrast v týchto voľbách bol tentoraz najostrejší, aký si vieme predstaviť. V časoch, keď majú ľudia politiky a politického biznisu plné zuby, na seba narazili dva opačné póly. Priemerný Kiska, ktorý nebol nakazený politikou ani len nepriamo. A kontroverzný predseda Smeru a predseda vlády. Služobne najstarší slovenský politik (v strane je od roku 1987). Je pochopiteľné, že Kiska to prevalcoval v pomere 60:40.

Aký bude Kiska

Dá sa predpokladať, že po voľbách bude Kiska presne taký istý, ako pred voľbami. Priemerný, zdržanlivý... Neprekvapí ani silnými víziami, ani chybami. A čo je podstatné: určite bude aktívnejší, slušnejší a lepší prezident, ako podpriemerný Gašparovič.

Aby sme boli konkrétni: od prezidenta Kisku sa dá čakať, že sa zastane ombudsmanky Dubovcovej, keď ju bude opäť šikanovať vláda za jej kritický hlas a keď ju bude urážať slizký Paška. Dá sa čakať, že sa ozve, keď si sudcovia zvolia za šéfa ohreblo menom Harabin. A predovšetkým – dá sa čakať, že nebude mať ucho nalepené na telefóne, keď bude Fico rozhodovať, kto sa má a kto sa nemá stať generálnym prokurátorom.

Kiska má všetky predpoklady na to, aby sa rýchlo učil a aby sa stal normálnym, obyčajným, slušným prezidentom, ktorý nebude v straníckej sieti, ale nad ňou. V tomto to bude mať pomerne ľahké, keďže politika uviazla najnižšie, ako mohla. V suteréne.