Mal to byť vzorový príklad úradu budúcnosti. Miesto, kde občan vybaví všetko pod jednou strechou. Aj v pilotnom klientskom centre na Okresnom úrade v Nitre nás však posielali z dverí do dverí a nevyhli by sme sa ani ceste na poštu. Dva týždne po spustení vzorového centra má reformný tím ministra vnútra Roberta Kaliňáka stále čo zlepšovať – povýšeneckú komunikáciu úradníkov, kopce papierov či zbytočné cesty na iné úrady.
Poradovník
Kto okresný úrad nepozná, bez navigácie sa nezaobíde. Názov úradu na vyblednutej tabuľke vidno, až keď prídete priamo pred budovu. Vo vestibule, naopak, neprehliadnete vyvolávací stroj, známy z bánk. Na dotykovom displeji stačí zvoliť druh agendy a máte v ruke vytlačený lístok s poradovým číslom. „Snažíme sa nepoužívať odbornú terminológiu, aby občan rozumel, záložky priebežne zlepšujeme,“ hovorí Matúš Šesták z ministerstva vnútra, ktorý denne kontroluje chod centra.
Vyberáme si zápis auta dovezeného z cudziny. Pôvodne by sme museli obehať dopravný a obvodný úrad, políciu a poštu, a teraz by sme mali začať aj skončiť tu. Lístok nás pošle na koniec dlhej chodby. Dnes je tu prázdno, sme okamžite na rade. No pohoda sa končí. K žiadosti o uznanie vozidla napríklad z Rakúska potrebujeme aj úradne preloženú kúpnu zmluvu, doklad o evidencii a vyradení auta v Rakúsku, posudok o kontrole originality, technickej a emisnej kontrole.
Problém zaplatiť
Budeme musieť zájsť za úradným prekladateľom a na niektorú zo štyroch nitrianskych staníc technickej kontroly. „Dovozu áut sa venujú autíčkari, presne vedia, čo treba a auto vám dajú už s dokladmi,“ upokojuje nás úradníčka. K žiadosti dostaneme šek na zaplatenie 66 eur do recyklačného fondu. Kto nemá smartfón s čítačkou čiarových kódov, bude musieť ísť na poštu, na mieste sa zaplatiť nedá. Ani kolky v cene 100 a 6 eur za vybavenie žiadosti. „Bez sprievodky vám to v pokladnici nevezmú a sprievodky nemám,“ dôvodí úradníčka. „To sa nesmie stať, musíme to vyriešiť,“ značí si kaz Šesták. Pani v pokladnici nás ešte upozorní, že správne poplatky nad tristo eur – napríklad za auto s vyššou kubatúrou – vybavíme tiež len na pošte.
Jedna kópia nestačí
Všetko je zdokladované a zaplatené, asi o dva týždne máme zavolať, či je žiadosť schválená. Esemesky neposielajú. V rukách máme napokon rozhodnutie o zápise vozidla a technický preukaz. S poradovým lístkom plynule prejdeme do vedľajších dverí – na bývalý dopravný inšpektorát. Na aute ešte chýba ešpézetka. Vypíšeme novú žiadosť, opäť píšeme identifikačné údaje, opäť predkladáme kúpnu zmluvu a prefocujeme technický preukaz, ktorého kópia ostala vo vedľajšej kancelárii.
Nejde nám to do hlavy. „No, čomu ešte nerozumiete?“ pýta sa úradníčka povýšenecky. „Potrebujeme si doladiť procesy, vyskúšať služby a robíme to postupne, aby sme neochromili bežný chod úradu,“ hovorí neskôr Šesták. Sprievodku na kolky tu majú, takže prejdeme s poradovým číslom do pokladnice, ktorá je v ďalších dverách a proti podpisu zaplatíme správny poplatok v hotovosti. Následne dostaneme plechové tabuľky s ešpézetkou. „Malý technický preukaz vám doručí kuriér asi o dva týždne,“ hovorí úradníčka. Sme vybavení.