Bratislavský kraj - Keď štart dňa určuje počasie

Dobrá náladá zohráva dôležitú úlohu pri vstupe do každého pracovného dňa. No v Bratislavskom kraji ju so železnou pravidelnosťou znechutí ranné cestovanie – či cestujete do roboty z Pezinka, Rusoviec alebo napríklad Devínskej novej Vsi. Stačí, keď poriadne zaprší. Vtedy sa znásobuje počet havárii, ktoré okamžite paralyzujú vstupy do Bratislavy. A zväčša aj všetky. Vtedy namiesto tradičnej polhodinovej cesty trávite v aute či autobuse dvakrát viac času. No a keď padne zopár vločiek snehu? Vtedy začína ten pravý „deň blbec“. Aj preto je práve riešenie dopravnej situácie, nových ciest či lepšie riadenie dopravy v prípade havárii jedným z najvážnejších problémov každodenného života občanov kraja.
Vladimír Trávniček, editor ekonomického oddelenia

Ranné kolóny na cestách sú jedným z hlavných problémov Bratislavčanov.

Banskobystrický kraj - Doštudujem a odídem

Kraj s krásnou prírodou, bohatým kultúrnym dedičstvom a hladovými dolinami. Aj tak by sa dala v stručnosti charakterizovať banskobystrická župa. Práve nezamestnanosť je jednoznačne najväčším problémom na strednom Slovensku. Na juhu nájde návštevník kraja zabudnuté dediny, ku ktorým vedie cesta pripomínajúca tankodrom. Klasický obraz dotvárajú krčmy, v ktorých popíjajú nezamestnaní. V niektorých okresoch je bez práce takmer každý tretí človek.

Nedostatočná infraštruktúra je pravdepodobne jednou z príčin, prečo je tu tak málo práce. Ale zrejme nebude jediná. Dôkazom je priemyselný park v Banskej Bystrici, ku ktorému vedie novučičká rýchlostná cesta R1. Vodiči sa tak dostanú do hlavného mesta bez zdržania za niečo vyše hodinu a pol. Napriek dobrej ceste priemyselný park zíva prázdnotou.

Politikom sa za posledných 20 rokov veľmi nepodarilo oživiť hospodárstvo na strednom Slovensku. Posledné dekády boli charakteristické skôr zatváraním podnikov, nový investor sa zjaví len sporadicky. Logicky tak región prichádza o mladých ľudí, ktorí odchádzajú za prácou do Bratislavy alebo do zahraničia.

Práve nová práca pre mladých by mala byť hlavnou témou politikov. Inak sa nevyhneme schéme „doštudujem a odídem“. Už dnes pritom kraj musí živiť množstvo dlhodobo nezamestnaných a počet zrejme bude narastať aj s rastúcou rómskou menšinou.
Miroslav Pejko, redaktor ekonomického oddelenia

Banskobystrický kraj ponúka bohaté možnosti pre zimné športy. Medzi najznámejšie strediská patria Donovaly.

Nitriansky kraj - Chýbajú investori

Prevažne rovinatý kraj roky sústredený na poľnohospodárstvo trpí najmä na to, že nemá dostatok investorov, ktorí by potiahli priemyselnú produkciu a dali tiež ľuďom prácu. Celková nezamestnanosť kraja viac než 13 percent síce zodpovedá aj priemeru Slovenska, v južných okresoch sú ale tieto čísla ďaleko vyššie. S výnimkou takých zvučných firiem schopných zamestnávať väčšie množstvo Slovákov ako japonskej Sony (neskôr Foxconn, Nitra), nemeckej SE Bordnetze (Nitra), rakúskej Kromberg & Schubert (Kolárovo) či nemeckej spoločnosti Osram (Nové Zámky) sa toho do regiónu veľa pritiahnuť nepodarilo.

Táto snaha samozrejme vychádza márna aj z dôvodu, že cestná sieť má stále medzery a chýba plynulé prepojenie juhu Slovenska s hlavným mestom. To by ruka v ruke s vytvorením lepších infraštruktúrnych podmienok a služieb, odbúraním administratívy a šikovne premyslenou taktikou príchod ďalších firiem vydláždili. A samozrejme, nestačí len plátanie dier na cestách, ktoré z prevažnej väčšiny nie sú stále vysporiadané a tým pádom sa ani opravovať nedajú. Na toto všetko by mal myslieť budúci župan a nezabúdať tiež na to, že krásy tohto zeleného úrodného kraja sa dajú využiť aj pre cestovný ruch, kde výrazne zaostávame, najmä pri cyklotrasách.
Slávka Habrmanová, editorka domáceho oddelenia

Úrodnosť v kraji si otestovali aj premiér Robert Fico s ministrom pôdohospodárstva Ľubomírom Jahnátkom.

Žilinský kraj - Tri výzvy

Národniari zo severu patria už niekoľko rokov medzi tých prosperujúcejších Slovákov. Okrem výroby kórejských áut dvíha miestnym blahobyt návrat k tradičnému strojárstvu a zaujímavá poloha pre tranzit a obchodovanie s Poľskom a Českou republikou. Príchod ďalších investorov však zväčša skončí v zápche pod Strečnom. Veľkou výzvou pre budúceho župana bude preto vyriešiť boj o tunel Višňové a otvorenie územia za Malou Fatrou aj pre „just-in-time“ dopravu. Cestnú infraštruktúru sa už roky nedarí posunúť na vyššiu úroveň – aj napriek eurofondom, ktoré sú kraju otvorené. Budúci župan tiež môže ťažiť z turisticky atraktívneho prostredia. Štyri národné parky, stredoveké hrady, či termálne pramene sú pre turistov lákadlom, ich potenciál je však zatiaľ využitý len čiastočne. A chúlostivou témou bude pre víťaza najmä zdravotná starostlivosť – na nemocnice župa nemá peniaze, ľudí sa však dotýka najcitlivejšie.
Tomáš Nejedlý, redaktor domáceho oddelenia

Tunel Višňové je najväčšou výzvou pre každého ministra dopravy.

Košický kraj - Šliapnite už na pedál

Dlhoročná modro-červená hra a naťahovanie sa o hlasy zmäteného voliča. Tak by sa dal charakterizovať doterajší mocenský súboj v Košickom kraji. Príležitosť ukázať sa dostali cez primátorov a starostov všetky strany politického spektra, no nikomu nie je jasné, kto za koho kope. Programy politických strán v župách sú síce pred komunálnymi voľbami jasne profilovo odlíšené, v praxi však ľaví aj praví poslanci pôsobia uniformne.

Systém vyšších územných celkov je stále mladý a prechádza neustálymi zmenami, no svedčalo by mu jasné smerovanie. Nech už vyhrá ktokoľvek, mal by sa držať jasnej línie svojho volebného programu. Miesto populistického prechádzania z jednej strany cesty na druhú by mal na križovatke pevne chytiť volant a pritlačiť pedál k podlahe.

Je jednoduchšie naháňať voličské hlasy košickým uránom a (ne)podporou športu, no skutočné problémy sú inde. Ak chce Košický kraj využiť svoju strategickú, áno strategickú, geografickú polohu neďaleko Maďarska a východného obchodného koridoru, musí zlepšiť infraštruktúru. Cesty sú obohratou pesničkou práve preto, že sa s nimi nič nerobí. Niektoré, smerom na juhovýchod pripomínajú skôr autodrom. Ešte vážnejším je problém oddĺženia kraja. Ak má mať dosť financií na správu sociálneho systému, potrebuje vypátrať diery v kase, cez ktoré peniaze vytekajú. Keď ich zapláta, nezaškodilo by stimulovanie napríklad priemyselných zón. Košický kraj je síce kultúrny, no ľudia mimo košickej metropoly nemajú prácu.
Tomáš Lemešani, redaktor oddelenia Firmy a financie

Najväčší slovenský kostol - Dóm sv. Alžbety je v Košiciach.

Prešovský kraj - Investorov málo, platy nízke, ale najkrajší v krajine

Kým v iných častiach Slovenska kandidáti na župana sľubovali, v Prešovskom kraji sa spievalo. Veď čo už iné zostáva kraju, ktorý sa môže chváliť najnižšími priemernými platmi na Slovensku a 20 percentnou nezamestnanosťou. Aj tá sa podpisuje pod to, že kraj trpí na odliv „mozgov,“ keďže protekčné rodinkárstvo tu dosahuje obrích rozmerov. Kraj potrebuje diaľnice, bez nich neprídu investori. Práve tí môžu vymaniť región z akútnych problémov. Žiaľ župan (podobne ako ten z obchodu) nič nezmení. Východniari sa môžu aspoň utešovať, že žijú najkrajšie. Veď 5 z 9 národných parkov zasahuje práve do Prešovského kraja. Aspoň niečo...
Tomáš Vašuta, vedúci oddelenia Firmy a financie

Plavba na plti cez Dunajec patrí medzi hlavné atrakcie národného parku Pieniny.

Trenčiansky kraj - Dlhy vs. reálne problémy

To, čo trápi väčšinu Slovenska, je pre Trenčiansky kraj okrajový problém. Nezamestnanosť je tu totiž tretia najnižšia a polovica okresov sa drží na slovenské pomery pod rozprávkovou hranicou 10 percent. Obyvateľom kraja však robia zbytočné starosti tí, ktorí by im mali podmienky na život zlepšovať. Starosti, o ktorých ľudia možno ani netušia. Župa totiž vykázala druhý najhorší výsledok v zadlženosti (horšie je na tom už len Trnava). A riešenia, ako sa zbaviť dlhov nikde nevidieť. Keby aj boli, tak župan narazí na kľúčový problém - ako oddlžovať župu a neobmedzovať pritom rozvoj? Kde zoberie peniaze na zlepšovanie kvality ciest, školy a nemocnice? To všetko sú zasadné oblasti, ktoré sa dotýkajú ľudí. Dlhy, ktoré im vyrobili politici, im môžu byť ukradnuté.

Odchádzajúci župan zrejme dobre vie, prečo sa už nebude obhajovať svoju súčasnú pozíciu. A či už jeho nástupca vyjde z modrého alebo červeného tábora, bude musieť rýchlo zabudnúť na "farebné" postoje a začať tvrdo makať.
Peter Blaško, šéfeditor HNonline

Trenčania majú problém, o ktorom ani nevedia. Ich župa patrí medzi najzadlženejšie

Trnavský kraj - Cesty vyrobili negatívneho lídra

Vďaka priemyslu, zahraničným investíciám a výhodnej polohe blízko hlavného mesta patrí k najbohatším regiónom v krajine. Vyrábajú sa tu francúzske autá či kórejské televízory. Keďže priemysel dáva prácu až tretine obyvateľov, odstávky veľkých fabrík sú vždy témou. 

Rozsiahla nákladná doprava a rozbité cesty sú jednou z hlavných tém, ktoré trápia trnavský región už roky. Situáciu sa podarilo čiastočne vyriešiť len nedávno dokončeným obchvatom mesta Trnavy. Kritici tvrdia, že nie práve najhospodárnejšie, no väčšina dochádzajich je skrátka rada, že sa po viac ako troch dekádach vôbec dočkali. Dostavba a rozsiahla rekonštrukcia až 30 percent ciest si ale vybrala svoju daň. Trnava totiž pre tieto investívie posledné roky vedie v rebríčku najzadĺženejších žúp. 

Doprava pritom zrejme ostane témou aj po týchto voľbách. Stále nie je isté ako to dopadne s opravou cesty medzi Zelenčom a Trnavou a v Smoleniciach. Chúlostivou otázkou zrejme ostane aj osud dlho zanedbaných nemocníc v Trnave a Galante.
Tomáš Púchly, redaktor analytického oddelenia

Automobilka PSA je kľúčovým zamestnávateľom v regióne.