Prezidentovi Schusterovi po pokazenej operácii na Slovensku zachraňovali život v rakúskom Innsbrucku. Kiska konzultoval svoj bedrový kĺb v niekoľkých slovenských nemocniciach, ale nakoniec sa zveril českým lekárom v Plzni. Premiér Robert Fico však svoje choré srdce zveril lekárom v Národnom ústave srdcovo-cievnych chorôb v Bratislave.

Hovorkyňa ústavu Dobroslava Krajačičová potvrdila, že premiér ešte minimálne do konca týždňa ostáva hospitalizovaný a potom sa rozhodne o ďalšom postupe. „Bolo potrebné, aby pán premiér zostal, a aby lekári mali istotu,“ povedala Krajačičová s tým, že dôvodom dlhšej hospitalizácie určite nie je zhoršenie Ficovho stavu.

Na vysokej úrovni
Premiér sa však nemá čoho báť. Podľa kardiológa a prednostu Kardiologickej kliniky NÚSCH Roberta Hatalu je úroveň nášho národného ústavu porovnateľná s ústavmi v Česku alebo v Rakúsku. „Poskytuje sa celé spektrum starostlivosti, ktoré pozná moderná medicína,“ hovorí Hatala. Podľa analytika Tomáša Szalaya zo Stredoeurópskeho inštitútu zdravotnej politiky stojí za zvýšením kvality kardiochirurgie u nás samostatné hospodárenie ústavov. Zajacova reforma pred desiatimi rokmi totiž odčlenila kardiochirurgické pracoviská od nemocníc v Banskej Bystrici a v Košiciach, z ktorých vznikli akciové spoločnosti – Stredoslovenský a Východoslovenský ústav srdcových chorôb.

„Dovtedy kardiochirurgické pracoviská síce zarábali peniaze za operácie, ktoré poisťovňa preplatila, ale keďže boli súčasťou nemocnice, tak tá z nich financovala svoje stratové oddelenia,“ vysvetľuje Szalay. Odkedy sú samostatné, môžu podľa analytika robiť viac operácií, lebo môžu nakúpiť viac špecializovaného materiálu, môžu aj investovať do svojho rozvoja. „Tým sa významným spôsobom zvýšil počet kardiochirurgických výkonov na Slovensku a v ich počte sme sa priblížili k západnej Európe,“ dodáva Szalay.

Ďaleko za priemerom OECD
Aj napriek tomu je Slovensko v štatistikách OECD na poslednom mieste v počte úmrtí na ischemickú chorobu srdca. V roku 2013 to malo byť 404 úmrtí na 100-tisíc ľudí, pričom priemer OECD bol 117 úmrtí. Problémom podľa kardiológa nie je zlá úroveň liečby, ale zlá klasifikácia jednotlivých úmrtí.
Hatala tvrdí, že každé nevyjasnené úmrtie mimo nemocnice sa pripíše na konto akútneho infarktu myokardu. Stačí, ak so srdcom aspoň nejako súviselo, čo podľa kardiológa nie je problém, pretože vo veku nad 60 rokov má každý aspoň vysoký tlak.

„Keď 80-ročný človek zomrie vo Francúzsku, lekár napíše, že zomrel v podstate na starobu. Na Slovensku sa však asi na starobu neumiera, u nás všetci zomierajú podľa papierov na infarkt, a to veľmi nadhodnocuje štatistiky,“ vysvetlil Hatala.