Nevieme ich skladovať, kupujeme zbytočne aj to, na čo nakoniec nemáme chuť. Potravinári sa pýtajú, keby bol nový mobil potravina, dovolili by sme si zabudnúť ho v chladničke a neskôr len tak vyhodiť do koša?
Podľa Organizácie spojených národov skončí každý rok v kontajneroch neuveriteľných 1,3 miliardy ton potravín. Ide až o tretinu vyrobených potravín vo svete. V Európskej únii sa tieto odhady pohybujú okolo 89 miliónov ton. Každý Európan, vrátane Slováka, teda v priemere do koša vyhodí 179 kilogramov jedla.
Presnú štatistiku o tom, do akej miery potravinami plytvá Slovensko, nateraz nemáme. Rezort pôdohospodárstva to však plánuje zmeniť. Aj preto pripravil Plán predchádzania plytvania potravinami, ktorý by mal pomôcť merať potravinové straty.
Namiesto košov do rúk charitám
Od 1. januára 2017 má navyše do platnosti vojsť novela zákona, ktorá supermarketom umožňuje ďalšie použitie potravín aj po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Obchodníci budú môcť potraviny darovať charitatívnym organizáciám.
Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO), ktorá dlhodobo poukazuje na neefektívne nakladanie s potravinami, novelu víta.
„Táto úprava je výsledkom dlhodobého odborného dialógu medzi obchodom, tretím sektorom a vládou a tešíme sa, že Slovensko sa zaradí medzi krajiny, ktoré takýmto spôsobom obmedzujú plytvanie s potravinami a zároveň pomôžu sociálne slabým,“ hovorí predsedníčka aliancie Katarína Fašiangová.
V zahraničí už cítia zmeny
Krajiny Únie sa potravinový odpad usilujú znižovať viacerými spôsobmi.
Nemci nádeje vkladajú do tzv. „inteligentných“ obalov. Spolkový minister Christian Schmidt podľa EurActivu vyzval výrobcov, aby začali do obalov výrobkov, ako sú napríklad jogurty, umiestňovať elektronické čipy, ktoré by spotrebiteľovi prostredníctvom farebnej stupnice ukázali, či je produkt ešte vhodný na konzumáciu.
Nemecko nie je jediné, ktoré robí kroky vpred. Proti plytvaniu rázne zakročilo aj Francúzsko. Supermarkety tam majú prísny zákaz vyhadzovať potraviny. Tesne pred dátumom spotreby ich môžu predávať za nižšie ceny, následne ich musia darovať charitatívnym organizáciám alebo ako krmivo pre zvieratá, či do kompostu. Za porušenie zákona hrozí obchodníkom vo Francúzsku pokuta 75-tisíc eur alebo dva roky väzenia.
Pokrok bádať takisto v Taliansku. Tamojšia vláda motivuje obchodné reťazce pomocou úľav na dani za odpad, ktorú majú nižšiu podľa toho, aké množstvo potravín darovali na dobročinné účely.
Nakupujeme viac, než zjeme
Potravinami plytváme všetci, avšak, podľa informácií Európskeho parlamentu majú najväčší podiel na plytvaní potravinami domácnosti - 42 percent, výroba - 39 percent, stravovanie - 14 percent a obchod - 5 percent.
To, prečo potraviny zvyčajne končia v koši, má dva jednoduché dôvody - nakupujeme viac, ako dokážeme zjesť, zároveň nevieme potraviny správne skladovať. Medzi ďalšie závažné príčiny plytvania patria podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) neochota vzdať sa pohodlia a istých životných štandardov.
„Podstatné je, aby si spotrebiteľ uvedomil, akú má potravina hodnotu. Že "nerastie" zadarmo v obchodoch v regáloch, ale že za jej výrobou sa skrýva ľudská práca, zamestnanosť a rozvoj regiónu. Otázkou je preto, či by sa niektorí "uvedomelí" spotrebitelia správali rovnako k svojmu novému autu alebo mobilu ako k potravine, ktorú jednoducho vyhodia, keď na ňu zabudnú, zle ju skladujú alebo ju kúpia navyše," podotýka Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK).
Škaredé ovocie či zelenina
Častým dôvodom zbytočného vyraďovania ovocia, či zeleniny z obchodných reťazcov je aj neštandardná veľkosť či zvláštny tvar potraviny. Krivá mrkva, extrémne veľká cuketa, ohnutá uhorka preto v mnohých prípadoch skončia v koši.
Európska únia a majitelia reťazcov nastavujú prísne kritériá na váhu, veľkosť, tvar a vzhľad, na čo doplácajú predovšetkým farmári. „Je to o obchodnej politike medzi dodávateľom a obchodníkom, ako sa dohodnú. Je však žiaduce, aby sa ovocie alebo zelenina aj vzhľadovo menej príťažlivá dostala k svojmu spotrebiteľovi,“ tvrdia potravinári.
Aby sa síce menej pekné, no rovnako chutné ovocie nevyhadzovalo, SPPK podporuje napríklad predaj z dvora, kde pestovateľ môže ponúknuť zákazníkovi aj menšie jablko či zakrivenú uhorku.
Konkrétnym príkladom tejto sezóny, keď ovocinári mali veľké škody po jarných mrazoch na úrode, boli jablká, ktoré sa nakoniec urodili. Ich chrastavitosť však nebránila ovocinárom lisovať jablká na šťavy, vyrávať marmelády alebo ich obaľovať do čokolády.
Za polovicu
Mnohé iniciatívy uvádzajú ako riešenie predávať takéto ovocia a zeleninu napríklad za polovičnú cenu. Slovenské Ministerstvo pôdohospodárstva potvrdzuje, že v súčasnosti obchody môžu ponúkať takéto ovocie alebo zeleninu za cenu, ktorú si určia. Legislatíva to neobmedzuje, zakazuje predávať len ovocie a zeleninu, ktorá by mohla ohroziť zdravie spotrebiteľa.
Kľúčovú úlohu však naďalej zohrávajú obchodné reťazce. Podľa informácií SAMO v Dánsku nedávno otvorili prvý supermarket na svete, ktorý ponúka iba potraviny, ktoré obchody nechcú, či nemôžu predávať.
Inšpiratívny je tiež projekt rakúskeho aktivistu Davida Großa s názvom Wastecooking, z ktorého vznikol celovečerný dokumentárny film.
Groß ukazuje ľuďom mnoho spôsobov, ako predísť, či zabrániť potravinovému odpadu. Jedným z nich je využívanie prírody okolo nás, z lúčnych kvetov vyrába sirupy či marmelády. Obrovský úspech zožali u ľudí aj jeho kompóty z vyhodených jabĺk.
Vychovávanie uvedomelých spotrebiteľov
Momentálne na Slovensku prebieha viacero projektov, ktoré sa venujú problematike plytvania potravinami. Jedným z nich je vzdelávací projekt Hovorme o jedle. Cieľovou skupinou projektu sú predovšetkým žiaci na základných školách.
V októbri 2014 si potravinári v rámci projektu urobili vlastný prieskum, do akej miery plytvajú potravinami školáci. Ukázalo sa, že deti najviac plytvajú polievkou, potom hlavným jednom, nasleduje zelenina, mäsové výrobky, chlieb a pečivo, ovocie a mlieko.
Dlhodobo vzdeláva a informuje tiež projekt NEPLYTVAJ - SPOTREBUJ. Jeho snahou je zvyšovať povedomie verejnosti a zefektívniť zaobchádzanie s potravinami.
Ekologické aj ekonomické straty
Plytvanie potraví nie je len o jedle samotnom. FAO vo svojich zisteniach uvádza, že na dopestovanie plodín, ktoré nakoniec skončia ako odpad, sa minie až 550 miliárd kubických metrov vody.
Výroba nadbytočných potravín teda predstavuje rozsiahle ekologické, ale aj ekonomické straty. Plytvanie potravinami ročne vyprodukuje až 3,3 miliárd ton oxidu uhličitého. Aj napriek tomu trpí podvýživou a hladom približne 800 miliónov ľudí. Životný štýl súčasného spotrebiteľa je nezadržateľný a nekompromisný.
Aj preto sa Európska komisia a členské štáty zaviazali v rámci Cieľov udržateľného rozvoja (Sustainable Development Goals), ktoré boli prijaté v septembri 2015, že znížia plytvanie potravinami o polovicu na jednu osobu na maloobchodnej spotrebiteľskej úrovni do roku 2030 a zároveň znížia potravinové straty vo výrobe potravín a dodávateľských reťazcoch.
