Hranica rozdelila obce aj cesty. Rodinné domy v miestnej časti Vrboviec stoja na slovenskej strane, ich vlastníci parkujú autá na českej. FOTO: HN/Pavol Funtál
StoryEditor

Reportáž: Vytýčenie hraníc po rozdelení Československa bolo pre niektorých výhrou v Lote (+ galéria)

01.01.2023, 00:00
  • Ani po troch desaťročiach sa na slovenskom-moravskom pomedzí nezahojili úplne rany po krivdách.
  • Po zrode dvoch samostatných republík vyrástli na hranici pomyselné berlínske múry. Kvôli nim prilietali televízne štáby spoza Atlantiku aj z Japonska.
  • Pôvodne stanovená hranica sa ťahala v dĺžke 258 kilometrov. Po sporoch ju skrátili o sedem kilometrov.

Do silvestrovského ohňostroja Nového roka 1993 zostáva len pár dní, keď český premiér Václav Klaus prichádza do Bratislavy, aby so slovenským premiérom vlády Vladimírom Mečiarom dotiahol nedoriešené problémy s rozdelením federálneho majetku.

Pred dňom D, keď má medzi obomi národmi vyrásť reálna hranica, Klaus vystúpi v televízii s vyhlásením: „Všetko sa deje v súlade s Ústavou, musíme však byť pripravení vychytať rôzne muchy.“ Obaja otcovia nových „vlastí“ unisono upokojujú svojich občanov, že všetko prebehne v úplnom pokoji.

Možno všetky muchy nakoniec vychytajú, ale na jednotlivcov sa príliš nedbá. Podstatný je vyšší princíp. Tak sa stane, že ľudia žijúci na moravsko-slovenskom pomedzí v posledný deň roka usínajú vo svojich spálňach na území Českej republiky a ráno sa prebúdzajú v krajine pod Tatrami bez toho, aby svoje postele posunuli čo len o centimeter.

Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 92% na dočítanie.
menuLevel = 1, menuRoute = slovensko, menuAlias = slovensko, menuRouteLevel0 = slovensko, homepage = false
18. január 2026 16:09