Geografický stred Európy si privlastňuje Slovensko, Poľsko, Litva i ďalšie štáty. Ako to vyzerá s geopolitickým stredom?

Ide o veľmi relatívnu záležitosť. Historicky poznáme pojem „Mitteleuropa“, ktorým Nemci vymedzovali priestor medzi sebou a Ruskom. V súčasnosti to môžeme označiť aj ako istú náklonnosť k historickému priestoru bývalej habsburskej monarchie.

Pred niekoľkými dňami spoločnosť CEPER zverejnila čiastočné výsledky prieskumu monitorujúceho názory občanov 10 krajín. Za Slovenskú republiku ich spracovávala agentúra FOCUS. Zaujalo vás na výstupoch niečo?

Hovoria o identitách, nie však o objektívnej realite. Zaujímavý je trebárs protiklad medzi Slovinskom a Chorvátskom. Chorváti sa na rozdiel od Slovincov necítia ako súčasť strednej Európy, hoci takisto boli súčasťou habsburskej monarchie.

Neprekvapuje vás Rumunsko, kde sa k strednej Európe hlási len deväť percent obyvateľstva?

Tam je dôvod najmä náboženský. U nich dominuje pravoslávna cirkev východného obradu.

U Srbov je to len o dve percentá viac.

Navyše k faktoru pravoslávnej cirkvi, u Srbov prevláda balkánska identita. Vidno to napokon aj na ostatných južných krajinách. Dokonca aj Moldavci, ktorí neboli zahrnutí do vami spomínaného prieskumu, sa cítia viac ako Balkánci než Východoeurópania.

Prvotné delenia na východ a západ sa dajú brať z hľadiska religionistiky?

Sprvu ich skutočne vyvolávala náboženská identita po schizme v kresťanskej cirkvi a jej rozdelení na západnú a východnú. V druhom historickom kontexte sa ním stal predovšetkým bipolárny konflikt po ukončení druhej svetovej vojny a rozdelenie Európy. Zreprodukovanie stredoeurópskej identity po rozpade východného bloku je podľa mňa len snahou o vymedzenie sa voči východnej Európe. Pokladáme sa za súčasť Západu, a keďže to nie je také jednoznačné, tak identita strednej Európy nám pomáha dištancovať sa od Východu.

Mnohí politológia sa opierajú o slávnu esej Milana Kunderu Únos západu aneb tragédie střední Europy. Podľa nej tieto k...