Scénka, ktorá by potešila aj sváka Ragana z kultového televízneho seriálu Slovácko sa nesúdi. Dedo s fajkou si sadá s úľavou na latrínu a bafkajúc z fajky pozoruje cez srdiečkový otvor radostne rotujúce vrtule veternej elektrárne. V rázovitom regióne ešte aj dnes možno objaviť drevené „kadibúdky“. A pravdou zostáva, že ešte stále niektoré obce Záhoria nemajú kanalizáciu ani vodovod.

Scenériu regiónu mali spestriť vysoké veže s listami rotorov. Ešte v roku 2020 spoločnosť WSB Invest podala na ministerstvo EIA žiadosť na posúdenie vplyvov na životné prostredie. Týkala sa dvoch projektov. Prvým je veterný park Radošovce – Popudinské Močidľany, druhým veterný park Rohov.

V prvom prípade sa investičné náklady pri inštalovaní piatich turbín šplhali do výšky 36 miliónov eur a pri siedmich na 50,4 milióna. Obdobný park mal vyrásť v katastri obce Rohov. Investor chcel začať so stavbou v roku 2024 a k slávnostnému prestrihávaniu pások malo prísť o rok neskôr. Životnosť veterných parkov je plánovaná na 25 rokov.

Projekty vzbudili nielen záujem verejnosti, ale predovšetkým samotných Záhorákov. Niektoré dediny protestovali a svoj postoj pretavili do odmietavých stanovísk obecných zastupiteľstiev. V súčasnosti akoby nad regiónom ani neduli priaznivé vetry a zdá sa, že ani takmer po troch rokoch sa veci nikam nepohli.

Žiaden nástenkový tender

Keď sme v začiatkoch ohlásenia projektov navštívili Popudinské Močidľany, vo svojej kancelárii nás privítala starostka Dana Žúrková. Obec bola jednou z tých, ktorej poslanci jednohlasne dali stop novému obnoviteľnému zdroju energie a Žúrková sa teda ani nemala pustiť do rokovaní s investorom. „Podľa mňa sme projekt pribrzdili príliš skoro,“ povedala nám vtedy. „Všetko je o peniazoch. Jasné, že obec chce nejaké benefity.“

...