Ste majiteľom investičnej skupiny United Industries. Stále aktívny, alebo si užívate dôchodok?

Snažím sa byť v práci denne zo dvanásť hodín. Takže stále v režime full time. 

Svoju kariéru ste začínali ako sústružník, neskôr ste vyštudovali na Univerzite Komenského odbor filozofia, zastávali ste post viceprezidenta Harvardských investičných fondov, založili ste spoločnosť Sugar Industry, a v podobnom duchu by sme mohli pokračovať ďalej. Ako sa stane z robotníka filozof?

Taký je svet. Otec zomrel, keď som mal 14 rokov. Odskákal si päť rokov v jáchymovských uránových baniach. Ja som ničím nevynikal, iba som bol na základnej škole najsčítanejší. Bol som knihomoľ a knihy ma bavili. Keďže som nemal zlý prospech, mohol som sa vyučiť za sústružníka. V tých dobách to tak fungovalo. Po skončení učňovky som študoval popri zamestnaní strednú školu pre pracujúcich, trikrát do týždňa, po šesť hodín denne. Keď som ju absolvoval, skúsil som filozofiu.

Nežná revolúcia sa stala míľnikom, po ktorom sa množstvo ľudí vrhlo na podnikanie. Vy ste neboli výnimkou.

Od bratrancov i sesterníc som dal dokopy celý 3,5-hektárový šebovský grunt. Na národnom výbore mi pridelili licenciu samostatne hospodáriaceho roľníka s číslom 7. Podal som si projekt na podporu rodinných firiem. Býval som v 11-poschodovej bytovke a traktor som nechával na parkovisku pred nemocnicou. Zakaždým mi z neho niečo ukradli. Podnikanie s vinicami mi vydržalo tri roky a potom som sa pridal ku skupine z prvej kupónovej privatizácie, ktorá obchodovala s cukrom.

Prvé podnikanie ste museli zabaliť. Ako ste sa cítili ako neúspešný živiteľ rodiny?

Mňa tá práca bavila, aj keď moja prvá manželka mala s tým problémy. V tých dobách nejestvoval trh, predávať sa dalo len z pivni...