Vládou schválená novela Trestného zákona obsahuje podľa predsedu Súdnej rady Jána Mazáka viaceré riziká pre právny štát. "Hádam najväčšie riziko je rezignácia na spravodlivé potrestanie páchateľov najvážnejších trestných činov, najmä korupcie, ekonomických zločinov, a tak by sa dalo pokračovať," zdôraznil v rozhovore.
Mazák nevidí ani dôvod na skrátené legislatívne konanie. "Problematika skráteného legislatívneho konania sa nemôže viazať na tvrdenie, že už máme za sebou odbornú diskusiu o novom znení Trestného zákona. Lebo nemáme," povedal.
Od novely Trestného zákona predloženej exministrom spravodlivosti Viliamom Karasom sa súčasný návrh podľa Mazáka podstatne líši. "Takže tvrdenie o diskusii je značne zavádzajúce. Tí, ktorí sa ním oháňajú, sú si vedomí, že ide o ťažko uchopiteľnú tému, preto hovoria všeobecné frázy. Inak to neviem kvalifikovať," podotkol.
Návrh na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry považuje za klasický príklad toho, ako sa nemá robiť trestná politika členského štátu Európskej únie. "Pravdaže, členský štát Európskej únie má právo usporiadať si aj prokuratúru alebo štátne zastupiteľstvo. Ide o výlučnú právomoc. Lenže aj pri jej uplatňovaní sa musí dbať na hodnoty v článku 2 Zmluvy o Európskej únii a v nadväzujúcich článkoch ústavného práva Únie. Právny štát, prístup k súdnej ochrane, spravodlivosť v rozumnom čase. Rovnaké hodnoty máme aj v našom základnom zákone," dodal.
Špeciálna prokuratúra podľa neho funguje s výbornými výsledkami a vysokokvalifikovanými špecialistami. Jej zrušením hrozia podľa neho prieťahy v konaniach. Zdôrazňuje potrebu odbornej diskusie. "Skrátené legislatívne konanie to neumožňuje, nehovoriac o tom, že dôvody na jeho použitie neexistujú. Dokonca ani teoreticky," dodal predseda Súdnej rady SR.
Novelu Trestného zákona, ktorou sa menia viaceré právne normy, odsúhlasila vláda na začiatku decembra. Súčasťou legislatívneho balíka je aj návrh na zrušenie ÚŠP. Vládny kabinet navrhol parlamentu prerokovať legislatívu v skrátenom legislatívnom konaní.