Žiaci ôsmeho ročníka základných škôl na Slovensku dosiahli pri porovnaní s 34 krajinami pri teste z počítačových zručností priemerné výsledky. "Naše deti dostali pri informačnej gramotnosti 499 bodov, pričom priemer bol 476 bodov. V druhej časti testu o informatickom myslení získali 498 bodov, pričom priemer bol 483 bodov," povedal minister školstva Tomáš Drucker.
Výsledok bol však horší ako pred desiatimi rokmi. Predbehli nás výrazne Česi aj Fíni.
Drucker vidí za zhoršením výsledkov v porovananí so situáciou pred desiatimi rokmi nerovnomerné podmienky žiakov.
Na Slovensku je podľa výsledkov štúdie informatických zručností veľmi zásadný vplyv socioekonomického zázemia na žiaka. Nožnice sú u nás medzi žiakmi z nízkopríjmových a vysokopríjmových rodín otvorené viac než v Európe.
Naši žiaci sa zhoršili
Štúdia skúmala rôzne faktory, ktoré ovplyvňujú počítačovú a informačnú gramotnosť žiakov, vrátane vzdelania rodičov, počtu kníh v domácnosti a počtu počítačov v domácnosti.
Žiaci, ktorých rodičia mali len základné vzdelanie, dosiahli v testoch počítačovej gramotnosti priemerné skóre 394 bodov a v testoch informatického myslenia 368 bodov.
Na druhej strane, žiaci s rodičmi, ktorí majú univerzitné vzdelanie, dosiahli výrazne lepšie výsledky – 528 bodov v testoch počítačovej gramotnosti a 535 bodov v testoch informatického myslenia.
Ukázalo sa, že počet kníh v domácnosti tiež významne ovplyvňuje digitálne zručnosti. Žiaci, ktorí mali doma menej ako 10 kníh, dosiahli priemerné skóre 436 bodov v testoch počítačovej gramotnosti a 418 bodov v testoch informatického myslenia. Naproti tomu žiaci, ktorí mali doma viac ako 200 kníh, dosiahli 532 bodov v testoch počítačovej gramotnosti a 550 bodov v testoch informatického myslenia.
Nožnice sa otvárajú
Prístup k počítačom doma bol ďalším kľúčovým faktorom. Žiaci, ktorí nemali doma žiadny počítač, dosiahli priemerné skóre 421 bodov v testoch počítačovej gramotnosti a 404 bodov v testoch informatického myslenia. Žiaci, ktorí mali doma viac ako tri počítače, dosiahli 523 bodov v testoch počítačovej gramotnosti a 533 bodov v testoch informatického myslenia.
Žiaci v štúdii uviedli, že na hodinách matematiky a slovenčiny využíva počítače iba 12 až 13 percent učiteľov. Viac je tomu pri prírodovedných predmetoch.
"Keďže výsledky sú priemerom Európskej únie, nie je to katastrofa," povedal Drucker. Oproti minulým rokom podľa neho klesajú výsledky všetkých krajín, minister za tým vidí aj migráciu. Rozdiel je vidno aj medzi gymnáziami a základnými školami. "Berú im ťahúňov zo základných škôl," dodal.
Drucker spomína aj marginalizované komunity, kde sa chce rezort zamerať na vzdelávanie ešte pred nástupom do škôlky. "To domáce prostredie nevie ponúknuť veci potrebné na nástup do vzdelávania," povedal.