Zazvoní, deti si posadajú do lavice, príde učiteľ a začne svoj 45-minútový výklad. Hodina, akú sme bežne zažívali aj my, mávajú aj dnešné deti. Ide o takzvané frontálne vyučovanie. Myslíte si, že takéto vyučovanie stačí? Dáta ukazujú, že tento typ učenia v súčasnosti nestačí.
Prieskum organizácie Živica pritom ukázal, že každý druhý učiteľ vyšších ročníkov na základnej škole najčastejšie využíva presne takýto spôsob výučby, teda výklad „spred tabule“ alebo „spoza stola“.
Navyše každý tretí číta text z učebnice alebo z pripravených poznámok a žiaci si počas toho robia zápisky. Keď si potom spomenieme na testy PISA či iné merania, nie sú podpriemerné výsledky až takým prekvapením. Slovenské školstvo tak akútne potrebuje zmenu a jedna reforma práve prebieha.
„Náš vzdelávací program vychádzal ešte zo 70. rokov. To si treba povedať úplne na rovinu, že základy sú v 70. až 80. rokoch. Preto nedokážu reagovať na súčasné potreby. Vidíme to aj na základe mnohých výsledkov rôznych meraní, že vzdelávacie výsledky slovenských žiakov nie sú uspokojivé, nie sú dobré. Prehlbuje sa nám priepasť medzi počtom excelentných žiakov,“ vysvetľuje riaditeľka odboru podpory formálneho vzdelávania v Národnom inštitúte vzdelávania a mládeže Petra Fridrichová.
Komplexná reforma vzdelávania, ktorá by povedala, čo sa má učiť a akým spôsobom, už niekoľko generácií neprebehla. Bežne sa stalo, že nový minister či ministerka v naplánovaných zmenách nepokračovali. A tak sa návrhy a nápady z ministerských stolov nepreniesli do školských lavíc. Zmena nastala až s kurikulárnou reformou. Prvýkrát sa na nej začalo pracovať za ministra Branislava Gröhlinga, postupne si ju však osvojili aj všetci následní šéfovia rezortu školstva: Ján Horecký, Daniel Bútora a aj súčasný Tomáš Drucker.
„My sme mali už takú jednu reformu v roku 2008 za ministra Mikolaja, ktorý zavádzal dvojúrovňové kurikulum. To znamená, že štát zavádzal nejaké štandardy a školy si mali prispôsobovať obsah ešte na svoje nejaké lokálne podmienky a potreby. Táto reforma bola určite menej pripravená ako tá súčasná a určite menej sa investovalo aj do podpory škôl, aby to dobre zaviedli. Ak by sme to porovnali s touto reformou, tak táto sa snaží vychytať mnohé z problémov, ktoré sa ukázali pri reforme z roku 2008,“ vysvetľuje analytik Centra vzdelávacích analýz a vyštudovaný pedagóg Martin Rehúš.
O kurikulárnej reforme, ktorá je zatiaľ v testovacej fáze, je tretia časť podcastovej minisérie Ema má mamu.