Kurikulárna reforma má školám priniesť väčšiu slobodu vo výučbe, no v jej úvodných fázach sa viaceré z nich museli vyrovnať s tým, že im chýbali základné vzdelávacie materiály.

Podobnú skúsenosť má aj Základná škola Jana Amosa Komenského v Seredi, ktorá sa do reformy zapojila hneď v prvej vlne v roku 2023. Ako hovorí jej riaditeľka Paulína Krivosudská, prechod na nový systém bol postupný a do veľkej miery si vyžadoval improvizáciu.

„V prvom ročníku sme na slovenčine používali šlabikáre ako doteraz, ale pri ďalších predmetoch sme učebnice vôbec nemali,“ vysvetľuje.

Najväčšie problémy sa podľa nej ukázali pri nových vzdelávacích oblastiach. Napríklad k predmetu človek a príroda v tom čase neexistovala žiadna učebnica, podobná situácia bola aj pri predmete človek a spoločnosť, ktorý sa vyučuje od druhého ročníka.

16-tisíc verzus 250 žiakov: Obrovské regionálne rozdiely v štipendiách sú dlhodobý problém, tvrdí expertka

„Učiteľky si preto museli pripravovať vlastné materiály. Niečo sme síce našli v knihách schválených Národným inštitútom vzdelávania a mládeže, ale väčšina obsahu bola naša vlastná tvorba,“ hovorí Krivosudská.

Nešlo pritom o ich vlastné rozhodnutie, ale o nedostatok vhodných učebníc na trhu. Rezort pod vedením ministra Tomáša Druckera chce situáciu riešiť nákupom publikácií pod jednou strechou.