Školy sa čoraz viac stávajú miestom, kde sa odhaľujú úzkosti, poruchy správania či problémy, ktoré si deti prinášajú z domu alebo z online sveta. Rastie aj počet žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Sú na to slovenské školy pripravené?

Viktor Križo strávil dvanásť rokov ako učiteľ matematiky. Popri práci vyštudoval špeciálnu pedagogiku a neskôr psychológiu, ktorej sa venuje dodnes. Pôsobí ako psychológ a koordinuje prácu školských podporných tímov.

HN s ním hovorili o tom, prečo samotné zvyšovanie počtu psychológov nestačí, aké problémy dnes riešia deti najčastejšie, na aké varovné signály by si mali dávať pozor rodičia aj učitelia či o regulácii sociálnych sietí.

Mal by mať podľa vás každý učiteľ aspoň základné znalosti psychológie?

Jednoznačne. Mne to počas učiteľských rokov chýbalo ako vitamín D v zime. Ich práca je čoraz náročnejšia. V triedach majú viac detí so špeciálnymi potrebami, deti cudzincov, sociálne znevýhodnené deti, žiakov s problémovým správaním či deti z rozvedených rodín.

Tlak narastá a učiteľom často chýbajú zručnosti, ako s takouto rozmanitou triedou pracovať. Mrzí ma, že mnohí to nevnímajú ako príležitosť na profesijný rast.