Slovenský vodácky šport našiel novú hviezdu, ktorá sa výrazne presadila na svetovom šampionáte vo vodnom slalome v Prahe - Troji. Je ňou Jana Dukátová, ktorá vybojovala zlatú medailu v K1 žien. Vybojovala si tak prvé zlato z takéhoto podujatia a nadviazala na úspech Eleny Kaliskej z austrálskeho Penrithu.
Nečakane ste v takom mladom veku získali titul, komu vďačíte za tento obrovský úspech?
- Za úspech vďačím hlavne všetkým trénerom, ktorí sa mi venovali od mojich začiatkov. A, samozrejme, Robovi Jarokockému, ktorý ma pripravoval už päť rokov a nakoniec ma priviedol k titulu majsterky sveta.
Kedy si na vás súperky začali dávať väčší pozor?
- Vážnejšie ma súperky začali vnímať, keď som sa presadila v kvalifikácii, pretože vedeli, že keď zajazdím podobný čas, tak môžem veľmi veľa dosiahnuť. V semifinále a vo finále si už na mňa dávali veľký pozor.
Kto z vášho tímu tušil, že si z pražského kanála odnesiete zlatú medailu?
- Tréner už dlho vedel, že raz ten úspech príde, prvýkrát mu to napadlo pred majstrovstvami Európy, tam vedel, že úspešný zlom sa blíži. Určite sa čakalo od iných mien, že získajú titul majstra sveta. Pre mňa je pocta vôbec sedieť medzi olympijskými víťazmi.
Čoraz viac sa presadzujú aj mladšie pretekárky, že by nastala nová éra ?
- Tieto majstrovstvá sveta ukázali, že sa presadzujú aj mladí, pretože tri stupne víťazov vyhrali 23- až 24-ročné. Už nastal teda nejaký zlom. V priebehu tohto roku na Svetových pohároch už niektoré mladšie sa presadili, ale nikdy sa nepodarilo, že by tam boli všetky tri z tej mladšej generácie.
Tento šport je aj o peniazoch, vďaka výhre ste zinkasovali aj milión korún, čo nie je zanedbateľná suma.
- No určite, bude to pre mňa znamenať veľkú zmenu, ešte lepšie podmienky na prípravu. Hlavne sa mi peniaze zídu na cestovanie, pretože nemôžem stále trénovať doma. Najväčšou položkou tohto športu sú výlety, pretože musím ísť hlavne tam trénovať, kde budú preteky.
Teraz sa síce tešíte, ale mali ste vo svojej športovej kariére aj ťažšie momenty?
- V priebehu tej prípravy sú určité momenty, keď sa nedarí. Veľmi nepríjemné sú zranenia, ktorými som taktiež musela prejsť. V roku 2003, keď som vypadla, tak som už nemala chuť pokračovať. Potom som sa v novej sezóne opäť chytila a som rada, že som vydržala aj nepríjemné momenty.
Čo vás čaká v najbližšej budúcnosti?
- Tento rok ešte absolvujem ME do 23 rokov a akademické majstrovstvá sveta. Chcem sa udržať hlavne v svetovej špičke, aby tento úspech nebol len nejaký výstrelok.