K zosumarizovaniu nenormálneho správania Slovače ma inšpiroval status hráča HK Nitra Petra Ordzovenského na sociálnej sieti po druhom zápase semifinálovej série playoff najvyššej slovenskej hokejovej súťaže. Súc sám pravidelným návštevníkom športových podujatí, v posledných desiatich rokoch často spolu s maloletým potomkom, myslím, že by som idiotských prejavov občanov, maskujúcich svoje nenormálne pohnútky do klubových farieb našiel aj raz toľko. Pri piatich, ktoré nižšie vypichnem mi ale zakaždým zostane rozum stáť. Lebo ľudom na športe ... vietečo. 

Kto je idiot?

Idiotizmus je podľa slovníka najvyšší stupeň slabomyseľnosti, choromyseľnosť. Idiot je potom človek postihnutý idiociou, nevychovateľný a nevzdelávateľný, slabomyseľný človek, ktorý sa správa, koná nerozumne, nerozvážne; prípadne ho ešte slovníky definujú ako hlúpeho, obmedzeného človeka. Myslím si preto, že prejavy, ktorým sa dnes budem venovať, definície s prehľadom spĺňajú. Poďme už teda na tých päť najviac idiotských. 

5. Bitka na odľahlom mieste

Jediný z top 5 prejavov idiotizmu fanúšikov futbalových, hokejových a v Grécku napríklad nepochybne aj basketbalových tímov je dobrá bitka niekde za mestom. Na internetoch si dohodnú čas a počty, prípadne povolenú výzbroj. Potom už len zásobia priľahlé lekárske pohotovosti, prípadne jednotky intenzívnej starostlivosti ľudským materiálom pripraveným na zašívanie, infúzie, naprávanie zlomených kostí a sadrovanie. Dobre im tak, idiotom, čo sa pre "slávu" svojho klubu nechajú zmastiť podobne postihnutými "fanúšikmi" rivala. Aspoň sú (väčšinou) ďaleko od normálnych obyvateľov. Inými slovami tam, kde patria. 

4. Petarda smerom k ľudskej bytosti

Sú dve roviny uvažovania nad pyrotechnikou na štadiónoch. Jedna hovorí, že bez nej to nie je ono, pozrite sa na Západ tam jej je plno a akú atmosféru dokáže urobiť. Druhá zastupuje normálnych ľudí a rodičov, ktorí by na šport radi priniesli svoje deti a nemajú záujem strachovať sa o ich ušné bubienky, či horšie. Slovenskí fanúšikovia sú totiž ochotní a schopní hodiť petardu aj smerom k ľudskej bytosti. Explózia čo najbližšie pri tele nenávideného fanúšika súpera (Pasienky, nedávno), hráča či rozhodcu potom asi posúva vrhača smerom hore po rebríčku dôležitosti vo fanklube. Idiotov. A ozaj, tuším minule hodili petardu aj smerom k vlastnému futbalistovi. No nestál by aj vám z toho rozum? 

3. Hitleroviny

Pred ôsmimi rokmi (ach, ako rýchlo ten čas beží) hral ŠK Slovan ligový zápas v Senci v deň narodenín Adolfa Hitlera. I chlapci roztiahli nápis Alles gute, Adi a veľkého žltého smajlíka s čiernymi fúzikmi pod nosom. Bola z toho kauzička, skončila ale presne tak, ako všetky ostatné. Odvtedy sa toho veľa nezmenilo. Na Slovane je bežne "k videniu" nápis Slovan Jugend, miestni junáci často nôtia "Trnava sú polskí Židi" a tak ďalej, a tak podobne. Slovenský futbal je tak miesto na propagáciu a oslavu nacizmu. Kluby sa od toho všemožne, ale najmä slovne dištancujú, ale ani za osem rokov s tými idiotmi nič neurobili. 

2. Hu-hu-hu

Predĺženou rukou nacizmu je rasizmus na štadiónoch.  Chcel by som pochopiť, čo dobré spôsobuje v hlave toho, kto napodobňuje zvieracie zvuky, keď má loptu na nohe černoch, pokrik "hu-hu-hu." Zaradil ho v jeho vlastnej hlave na vyšší vývojový stupeň? Alebo mu skôr urobilo dobre, že ponížil chudáka, čo sa za prácou presťahoval tisíce kilometrov, z tepla do zimy a musí hrať namiesto na zelenej tráve vo februári na oranisku niekde v Ružomberku/Košiciach/kdekoľvek inde na Slovensku? Nedokážem to pochopiť, zrejme preto, lebo sa to nedá. V podobných prípadoch sa mi zdá, že peniaze, za ktoré hrajú v Európe africkí futbalisti, nikdy nevykompenzujú pocity, s ktorými musia v práci bojovať. Kvôli našim idiotom.

1. Handzuš je k***t

Rozhodcovia sú zvyknutí na to, že sú k***ti. Nadávky do hľadiska akosi vždy patrili, videl som aj inak slušných ľudí v momente očervenieť a vypeniť. Rozhodca je väčšinou anonymná obeť hnevu domáceho publika, myslím, že som len málokedy videl, aby po nich pokrikovali vulgarizmy zo sektorov hostí. U nás, a asi nie iba u nás, sa to berie ako folklór, ktorý patrí k futbalu, či hokeju. Neuveriteľné, rozum zastavujúce a nepochopiteľné ale je, ak tisíce fanúšikov urážajú slovenské hokejové legendy.

Iste, hokejisti nie sú často žiadni lumeni, ani distingvovaní gentlemani. Ale aby Michal Handzuš bol k***t? To vážne? Nebudú sa tí istí fanúšikovia slovenského hokeja k nemu pri obrazovke modliť, aby vyhral posledné buly pred vlastným brankárom tesne pred koncom zápasu o postup zo skupiny na majstrovstvách sveta? To isté si museli vypočuť Šatan, Pálffy a ďalší, ktorých sme tu v časoch ich neprítomnosti nosili pomyselne na pleciach, keď hrali a vyhrávali v NHL a na MS. Teraz, keď hrajú za lokálneho súpera, sú zrazu k***ti?

Možno poznáte podobné idiotské prejavy fanúšikov na štadiónoch. Pokojne sa o nich podeľte v diskusii. Myslím, že by mala prebehnúť takpovediac celospoločensky. Aby sme si nahlas dokázali povedať, čo je a čo nie je prípustné správanie na športových zápasoch a následne sa pokúsili to aj všetkými silami zariadiť. Aktuálne je totiž zápasov, na ktoré sa rodič nemusí z obavy o duševný vývoj báť zobrať svojho nedospelého potomka, primálo. 

Článok bol uverejnený na portáli takurčitee.sk.