Ako je to u nás? Prečo takmer neexistuje nájomné sociálne bývanie? A prečo nik nedbá na kvalitu a hodnotu bytových domov? Prečítajte si článok v magazíne prečo nie?!, ktorý už dnes, v pondelok 25.9. 2017 vychádza ako bezplatná príloha Hospodárskych novín.
"Chcú maximalizovať kapacitu týchto budov. A nie je to len problém Slovenska, čoraz častejšie sa s tým stretávame aj u nás v Rakúsku, myslím, že ide o celospoločenský problém,“ približuje realitu známy viedenský architekt Juri Troy. Na jednej strane ceny budov stúpajú, no na ich celospoločenskej hodnote sa to veľmi neprejavuje. Ďalší člen poroty architekt Michal Krištof bol v hodnotení ešte tvrdší: „Zámerne nechcem hodnotiť, lebo sám pracujem a žijem viac v Českej republike a na Slovensku sme otvorili pobočku len pred časom. Možno sa ešte len všetko stavia a na budúci rok bude najobsadenejšia kategória práve bytové domy. Azda to bude tak.“
Príklad z Amsterdamu
Juri Troy vyzdvihuje príklady na kvalitné bývanie v Holandsku: „Holanďania sa snažia zvyšovať úroveň bývania. A to nielen z materiálneho hľadiska, ako je zvyšovanie stavebných štandardov, ale hlavne v spôsobe bývania.“
Holanďania zožali tento rok veľký úspech pri udeľovaní prestížnej Európskej ceny za architektúru Mies van der Rohe Award. Projekt DeFlat Kleiburg je rekonštrukciou jedného z najväčších bytových komplexov v Amsterdame. Bytovka sa mala pôvodne zbúrať, no Holanďania sa rozhodli pre veľkorysú prestavbu. V histórii európskej súťaže prvýkrát nevyhrala novostavba, ale prestavba. Bytový komplex pritom otvoril veľkú tému kolektívneho a cenovo dostupného bývania. Nájomcovia si renovovali a upravovali svoje byty sami. Projekt sa tak stal kolektívnym dielom.
Sociálne udržateľná výstavba v Rakúsku
V Rakúsku, hlavne vo Viedni, majú nájomné byty veľkú tradíciu. Známu Ringstrasse postavili bohatí Viedenčania. V domoch, v ktorých bývali, prenajímali byty a dostávali takzvané činžovné. Podľa Juriho Troya sú tieto byty kvalitné a vo Viedni sú stále najžiadanejšie: „Ak by dnes investori boli schopní vidieť v tomto zmysle, kalkulácia by bola úplne odlišná. Teda ak mám pozemok a musím na ňom postaviť určitý počet bytov, musím rozmýšľať, či ich chcem prenajímať povedzme tridsať rokov, alebo som schopný postaviť také, ktoré budem prenajímať až sto rokov, uvažovanie je teda úplne iné. Dnes sa stretávame hlavne s tým, že výstavba je vnímaná len ako investícia – krátkodobá investícia, ale nie ako niečo, čo by bolo trvalejšie udržateľné vo všetkých smeroch.‘‘
Nájomné byty sú kvalitnejšie ako z voľného trhu
Vo Viedni si táto forma tvorby bývania dodnes udržala miesto a má stále vysokú kvalitu. Juri Troy oceňuje zodpovedný prístup mesta a stavebného bytového družstva Buntes Wohnen Immobilienverwaltungs: „Projekty sociálneho bývania posudzuje porota architektov. Hodnotí kvalitu, vlastnosti aj navrhnutú cenu. Očakáva sa, že kvalita bude vyššia, ako keby išlo iba o holý byt. Napríklad ide o vybavenie pre deti, sauny, bazén na streche alebo čokoľvek iné, čím by sa bytový dom odlíšil a mohol by byť vo výberovom konaní úspešný. Ľudia hovoria, že štandardy v sociálnom bývaní sú dokonca na vyššej úrovni v porovnaní s voľným trhom. Investori sú zároveň pod tlakom, aby pre ľudí ponúkli niečo viac.“
V galérii si pozrite príklady, ako to vo svete funguje. Takto vyzerajú výnimočné bytové komplexy.