Dva krát dva je štyri, to je jednoduchá matematika. Ako však zväčšiť dvojizbový byt na komfortný štvorizbový? Manželia z Česka Lucie a Luděk Černí sú architekti a práve takúto premenu nedávno realizovali. Konkrétne išlo o ich vlastný byt a rekonštrukcia trvala dva mesiace.
Hoci majitelia zásadne prebudovali dispozíciu, vymenili kúrenie aj všetky rozvody, nechali repasovať mnoho originálnych prvkov a vyrobiť nábytok na mieru, rekonštrukciu hodnotia ako nízkonákladovú.
Z dvojizbáku štvorizbák
"Potrebovali sme vytvoriť lepšie fungujúcu dispozíciu so štyrmi izbami pre potreby trojčlennej rodiny. Najskôr bolo potrebné nájsť vhodný byt. Hľadali sme taký, ktorý by mal pre rekonštrukciu zdanlivo nulový potenciál," približujú na začiatok architekti Lucie a Luděk.
Obaja pochádzajú z Moravy a do Prahy sa presťahovali po štúdiu na vysokej škole. V hlavnom meste Česka chceli získať pestré pracovné skúsenosti. Predtým, než si založili ateliér Link štúdio, pracovala Lucie napríklad v ateliéri architektky Evy Jiřičnej.
Keď sa rozhodli riešiť vlastné bývanie, s lokalitou neváhali. "Pražská Letná a jej atmosféra nás očarila: krásne parky, veľa kaviarní, galérie... Podobne ako my sa tu zabývalo veľa známych zo všetkých kútov republiky. Než sme zohnali tento byt, zvykali sme si v tom období na jeden funkcionalistický - plný svetla a s oknami na juh. Spočiatku sme sa báli, že popri ňom bude tento, orientovaný hlavne na východ, tmavý. Interiér sme sa maximálne snažili presvetliť bielou podlahou, svetlým vstavaným nábytkom, pomohli aj nadsvetlíky," spomínajú manželia.
Modernejší priechodný byt na osemdesiatich dvoch metroch štvorcových mal len dve izby, do ktorých sa chodilo výhradne cez kuchyňu umiestnenú vedľa predsiene.
V galérii si pozrite výsledok rekonštrukcie:
"Museli sme všetko zamerať a zistiť, či je takéto riešenie v činžiaku z 30. rokov minulého storočia reálne," vysvetľujú mladí architekti, zároveň rodičia dvojročnej dcéry. A Lucie pokračuje:
"Zdanlivým kompromisom, ktorý pre nás osobne kompromisom ani nie je, skôr naopak nám úplne vyhovuje, je koncept centrálnej dispozície. Ten nám v podstate umožnil aj výraznú premenu, ktorej základom je prepojenie obývacej izby so všetkými miestnosťami, samozrejme, okrem sociálneho zázemia."
Mnoho investorov podľa nej stále uvažuje "tradične". Stavajú byty s halou alebo nepriechodnými izbami. "My sme svoje bývanie navrhovali od štúdie až po realizáciu, od zavedených riešení sme sa teda mohli bez problémov odpútať. Plochu bytu sme rozčlenili na dve časti: obytnú s obývacou izbou v centre a pokojovú so spálňou a izbou pre dcéru. To v praxi prinieslo aj väčšie prepojenie rodinného života."
Prečo sa chodí do knižnice?
"Návrh interiéru je minimalistický, počítali sme s možnosťou prípadnej zmeny dispozície, napríklad v budúcnosti prebudovanie pracovne na ďalšiu spálňu," pripomína manželský pár.
Nevhodne umiestnenú kúpeľňu s toaletou vrátili na pôvodné miesto a zaistili tým priamy vstup do obytného priestoru. Kuchyňa bývala relatívne veľká, takže sa z nej podarilo urobiť pracovňu aj kuchynský kút.
Rozdelením rohovej izby na opačnej strane dispozície vznikli spálne rodičov a detská izba. Atypický vstup do týchto dvoch miestností tvorí malá chodba s knižnicou presvetlenou nadsvetlíkmi z oboch izieb.
Architekti tým potlačili aj úzku proporciu a získali ďalšie úložné priestory až k stropu. Ak sú otvorené pôvodné dvojkrídlové dvere, knižnica pôsobí ako zaujímavý solitér. Na podlahe bytu sa stretáva masívne drevo s moderným vinylom a veľkoformátové bukové parkety sú spojovacím článkom s deväťdesiat rokov starým originálom.
Luděk pripomína, že dobre plní aj funkciu akustického "filtra" medzi obývacou izbou a spálňami. Jeho koníčkom je totiž hudba a doma si rád zahrá na niektorej z gitár či na ukulele.
"Aj keď nevyzerajú ako nové, dávajú tu zmysel, nechali sme ich vybrúsiť a navoskovať. Zachovali sme aj krb. Je pre nás dôležitý, vnímame ho ako srdce bytu. Fabióny (oblý prechod medzi stenou a stropom alebo stenou a podlahou) pod stropom obývačky prirobili predchádzajúci majitelia. Úplne pôvodné nie sú, ale do príbehu bytu zapadajú ako ďalšia vrstva," komentujú majitelia.
Citlivo naspäť do minulosti
Všetko bolo naplánované maximálne nadčasovo a podarilo sa to s použitím základnej svetlej farebnosti podláh, stien či vstavaného nábytku. V takto neutrálnej kombinácii výborne vynikajú zaujímavé akcenty aj originálne prvky, napríklad nezničené secesne zdobené sklá okien vedúcich do svetlíka.
Z väčšej časti aj starší repasovaný nábytok. "Z neho máme naozaj veľkú radosť, aspoň jeden kus sme umiestnili do každej miestnosti. Nočné stolíky mám po babičke a pripomínajú mi detstvo. Hojdacie kreslo a stoličky TON či zachránené a zreštaurované kreslá Halabala som dostala od tety," hovorí Lucie.
Nábytok na mieru nechali manželia vyrobiť v stolárstve Dřevovýroba Datinský, čo je firma, ktorú vlastnia otec a brat Lucie. "Mohli sme si dovoliť experimentovať so smrekovou škárovkou (doska z masívneho dreva vyrobená zlepovaním, pozn. red.), ktorú sme zosvetľovali tak, aby zostala viditeľná kresba dreva," hovorí Lucie.
Kúpeľňa a toaleta sú späť na pôvodnom mieste. V malej kúpeľni musela zostať vaňa, ktorej veľkosť bolo treba prispôsobiť nakoľko išlo o každý centimeter a majitelia chceli využiť priestor plný atypických výklenkov.
Tvarovo jednoduchá sanita (ako napríklad sklápacie vodovodné batérie od českej značky Ravak) zapadla do nadčasového konceptu.