Návod, ako získať prestížnu medzinárodnú cenu: potrebujete jedno dieťa (ideálne vlastné) a prebytok kreativity. A firmu, ktorá svoje podnikanie postavila na hravosti. Tak by sa stručne dal zhrnúť príbeh dizajnéra Michala Staška. Muža, ktorý si ako prvý na Slovensku mohol na svoj nápad „pripnúť“ červenú bodku, ktorá má vo svete dizajnu naozaj cveng. Ale vlastne ideme na to trochu od konca.
Návrat dizajnéra
Začať musíme ešte v minulom storočí. A vlastne tak trochu aj v minulom režime, či skôr na jeho konci. „Som vlastne prvá generácia na Slovensku, ktorá po revolúcii skončila školu zameranú na dizajn,“ vysvetľuje Michal Staško, keď sa stretávame uprostred obchodu plného pestrofarebných obrích „vankúšov“. Práve ony totiž opäť vyvolali chuť, s ktorou sa rodený Piešťanec pustil do vymýšľania. „Po škole som sa síce chvíľu venoval dizajnu, no na Slovensku boli v tejto brandži v tých časoch obmedzené možnosti,“ spomína. Preto presedlal do reklamy, ktorá ho živila. Potom mu na výstave nábytku v Nitre udrel do očí jeden stánok. „Bol úplne iný ako všetky ostatné – farebný, pestrý.“ Bol to stánok spoločnosti Tuli, ktorej rovnomenné vaky sú už niekoľko rokov hitom nielen na Slovensku. A v hlave Michala Staška zablikala kreatívna kontrolka. „Oslovil som ich, či by nechceli so mnou spolupracovať a odvtedy sme vytvorili niekoľko zaujímavých produktov.
Červená bodka
Druhým impulzom bol „malý človek“ menom Nataša. Očakávané narodenie dcéry totiž opäť rozblikalo kontrolku. „Uvedomil som si, že by bolo dobré vrátiť sa k tomu, čo mám najradšej, teda k dizajnu,“ vysvetľuje Michal Staško. Tak vzniklo 3k. Hračka, obal a podložka v jednom. Niekoľko pestrofarebných kúskov, z ktorých si aj tí najmenší ľahko postavia domček na hranie a z ktorých zložíte tašku, do ktorej večer rýchlo upracete všetky hračky. Okrem dcéry a ďalších drobcov 3k ocenili aj odborníci, ktorí mu vlani udelili prestížnu RedDot Design Award. A na Slovensku k nej pridali Krištáľové krídlo za dizajn.
Tým sa však tvorivý tandem Staško – Tuli nerozišiel. „Som typický freelancer, ale k spoločnosti Tuli mám blízko. Sadli sme si ľudsky aj pracovne,“ dôvodí. Výsledkom je séria hravých bytových doplnkov – tuli vakom v tvare prasiatka počínajúc a prenosným chladičom na nápoje zďaleka nekončiac.
Made in Slovakia má cenu
No rozptyl nadaného dizajnéra je omnoho širší. Nábytok, keramika či originálne úložné priestory a bytové doplnky. „Spolupracujem s viacerými slovenskými spoločnosťami. Pretože si myslím, že v tomto smere je u nás obrovský priestor na realizáciu,“ hovorí Michal Staško. „Snažím sa Slovensku vrátiť to, v čom sme boli silní – spracovanie dreva, kože, keramiky alebo skla. V tomto ohľade sa totiž v minulosti narobilo veľa škôd a naše silné remeslá upadli.“
Pretože aj Slováci podľa neho už objavili čaro značky Made in Slovakia. „Od čias, keď som začínal, sa toho veľa pohlo správnym smerom, no stále je tu množstvo nevyužitých príležitostí.“ Pomohla, možno trochu paradoxne, aj kríza, pretože donútila firmy inovovať a hľadať nové cesty. „Prejavilo sa typické slovenské uvažovanie – všetko robíme na poslednú chvíľu. Chýba nám dlhodobé strategické plánovanie,“ uvažuje nahlas. Ako príklad (a tentoraz nielen slovenský) uvádza automobilky: „kedysi sa inovovalo po piatich rokoch, dnes je tu každý rok niečo iné. A to platí rovnako pri nábytku a iných úžitkových veciach.“ Do väčšej kreativity tak podľa neho spoločnosti netlačia len samotní dizajnéri, ale najmä odberatelia. „Keď zavolajú do firmy a spýtajú sa, čo máme nové, a dostanú odpoveď, že nič, veľmi dobre si rozmyslia, či nezmeniť dodávateľa.“
Dizajn ako nadstavba
Dá sa teda dizajnom na Slovensku uživiť? „Som prekvapený, ale dá. No dizajnér sa musí obracať,“ pripúšťa Michal Staško. To znamená nielen tvoriť, ale často najmä vysvetľovať. „Našťastie sa aj toto u nás mení. Čoraz viac Slovákov chápe, že nemôžu byť odborníkmi na všetko. A teda ak chcú napríklad premyslene zariadený byt, tak oslovia architekta alebo interiérového dizajnéra, aby im s tým pomohol.“ Mimochodom, interiérový dizajn je druhá oblasť, kde Michal Staško využíva prebytok kreativity. V mnohých slovenských mestách tak napríklad nájdete kaviarne či obchody, ktoré nesú jeho rukopis. „Mnohé reštaurácie dnes vedia, že len s dobrou gastronómiou nevystačia. Podobne aj mnohé firmy pochopili, že ich zamestnanci či klienti očakávajú viac ako obyčajný kancelársky stôl.“
Neobyčajný je napríklad aj projekt tuli kina, ktoré v súčasnosti navrhuje pre športovo-rekreačný areál Elements Resort v Čilistove. „Chcem vytvoriť priestor, z ktorého sa ľuďom po skončení filmu nebude chcieť hneď odísť,“ zastrája sa. „Vaky nebudú slúžiť iba na sedenie, ale nechajte sa niečím aj prekvapiť,“ s úsmevom zastavuje podrobné vypytovanie sa.
Nuž a čo je pre dizajnéra najväčšie zadosťučinenie? „Má to rôzne roviny, ale asi moment, keď si ľudia kúpia napríklad stôl, ktorý nadizajnujete. A nielenže ho majú doma, pretože sa im páči, ale keď povedia, že je praktický a dobre sa im pri ňom je. Teda, že sú s ním zo všetkých stránok spokojní.“
Snímky: Martin Tichov, Erik Ďuriš, Katarína Bell