Dve drevotrieskové krabicové jednotky vytvorili spálňu a kúpeľňu v byte kúsok od Tokia, ktorý rekonštruovali architekti Tomoko Sasaki a Kei Sato a vytvorili tak otvorený priestor pre vlastnú rodinu. Sasaki a Sato, zakladatelia japonského štúdia 8 Tenhaci, chceli vyťažiť čo najviac z malého bytu s rozlohou 67 m2 nachádzajúceho sa v japonskej prefektúre Kanagawa, píše portál dezeen.com.
Štúdio zrekonštruovalo byt odhalením betónových nosníkov na strope a odstránením všetkých priečok. Tým vytvorili jeden flexibilný priestor na varenie, jedenie, prácu i relax. Do priestoru potom vložili dve štruktúry, ktoré vyzerali ako krabice s otvorenými čelami a do otvoreného priestoru priniesli súkromie spálne a kúpeľne. „Myslíme si, že sú tu verejné aj súkromné priestory,“ povedali 8 Tenhachi. „Tieto dva boxy zohrali úlohu jemného konektora.“ Žiadna zo stien nedosahuje strop, čo umožňuje vidieť, že nové kusy výplní sa líšia od pôvodného betónu.
Dve jednotky sa nachádzajú v blízkosti vchodu do bytu a hlavný obytný priestor je vzadu, čím sa mu dostáva najviac prirodzeného svetla z veľkých okien. Na doplnenie betónu dizajnéri udržali interiér jednoduchý a steny maľovali matnou bielou a položili na ne aj dubové dosky v sklone 45 stupňov. Nabielo namaľovanú štruktúru pridali aj do kúta, v ktorom sa nachádza hlavná spálňa. Vnútorná podlaha je o 50 milimetrov nižšie, čím odlíšili priestor od zvyšku priestoru. Strop tvoria drevené trámy.
Do hornej časti boxu vedie rebrík, ktorý navrhli ako malý hrací priestor a hore je spacia zóna pre deti. Úložný priestor je osadený do steny a prístupný je z oboch strán. Druhá, o niečo vyššia jednotka, má tri steny a strechu a tvorí kúpeľňu s vaňou a sprchovací kút. Stena je odetá do drevených dosiek ladiacich k podlahe. Malý múrik lemuje kúpeľňu v prednej časti. A záves možno použiť počas využívania kúpeľne v celej jeho dĺžke.
„Pri pohľade z obývačky sa naskytne pohľad na trojrozmerný rám,“ vysvetlili architekti. Vaňa a sprchovací kút sú v strede a stenu zdobia kachličky hexagónových dlaždíc. V tejto jednotke sa nachádza aj oddelená toaleta, ktorá je prístupná len u hlavného priestoru. V strede obývačky je situovaný dlhý stôl z japonského cédra navrhnutý ako multifunkčný kus nábytku. Pôsobí ako kuchynský aj jedálenský stôl, pracovné miesto aj miesto pre kreslenie detí. Konajú sa tu všetky rodinné situácie, pri ktorých sa rodina stretáva a pojme 20 kresiel, miest na sedenie.
Police visiace nad stolom poskytujú miesto pre kuchynské pomôcky a nástroje a knihy môžu byť uskladnené pod ním. K stropu sú prichytené kovovými háčikmi. Byt má malú vstupnú halu, ktorá sa vyznačuje nosičom na bicykle a vedie do hlavného priestoru cez chodbu medzi oboma jednotkami.
Ide o posledný zo série bytov v Tokiu a jeho okolí, ktoré boli prekonfigurované tak, aby vyťažili čo najviac z malých podlahových plôch.