Kým milovníkov, ktorí s nadšením opravujú automobilových veteránov, nájdete celý rad, záchrancov interiérov od slávnych architektov objavíte minimum, píše idnes.cz.
Vladimír Lekeš je výnimka. Kúpil apartmán Richarda Hirscha už v roku 1987 a bez akejkoľvek verejnej výpomoci či grantu sa postaral o jeho obnovu. Záchrana apartmánu pripomína tak trochu románový príbeh. Vladimír Lekeš, znalec a obdivovateľ diela slávneho architekta Loosa, byt objavil vlastne náhodou.
Stalo sa tak už v roku 1987, keď hľadal pamiatky na byt Willhelma a Marthy Hirschovcov. O byte sa vedelo, že patril k najznámejším Loosovým realizáciám v Plzni. Bohužiaľ v priebehu rokov zmizlo všetko jeho vybavenie. Málokto však tušil, že byt syna zostal takmer v rovnakom stave, v akom ho Loos v roku 1927 navrhol. Rodičia Richarda, Willhelm a Martha, totiž chceli synovi dopriať "slobodu", a preto mu nechali v rovnakom dome, len o poschodie vyššie, než žili, vytvoriť vlastný mládenecký byt. Jeho autorom sa stal opäť Loos. A práve zariadenie tohto apartmánu ponúkol Vladimírovi Lekešovi k odkúpeniu v roku 1987 jeho vtedajší majiteľ, ktorý sa chcel pustiť do zásadnej rekonštrukcie bytu.
Čakanie na Lekeša
Niekoľko rokov potom čakalo vybavenie na nové využitie. Postupne sa jednotlivé kusy zrekonštruovali, samozrejme pod odborným dohľadom. Vladimír Lekeš hľadal miesto, kde by mohol zariadenie vystaviť. Nakoniec sa mu podarilo kúpiť veľmi podobný bytový priestor v Prahe. Tu nechal unikátny interiér nainštalovať, aby ho mohla vidieť aj verejnosť.
Všetka rekonštrukcia zariadení prebehla pod dohľadom najvýznamnejšieho znalca Loosovho diela, profesora Burkhardta Rukschcia, a s pomocou ďalších odborníkov, všetko bez akéhokoľvek grantu či verejnej výpomoci. Práce na záchrane skončili v roku 2009. Musel sa však ešte nájsť priestor pre vystavenie.
Ornament a zločin
Loos bol vo svojej dobe zjavením. Už na začiatku 20. storočia preferoval v architektúre aj v dizajne na prvom mieste funkčnosť. Jeho esej Ornament a zločin z roku 1910 už svojím názvom jasne hovorí, čo tento brnenský rodák uprednostňoval: striedmosť, moderné tvary, kvalitné materiály a funkčnosť. Z obdivu a ovplyvnenia jeho myšlienkami sa vyznal aj slávny Le Corbusier.
V Plzni navrhol niekoľko veľmi zaujímavých interiérov, vrátane bytu pre podnikateľa Hirscha v roku 1907. O dvadsať rokov neskôr pribudol v tom istom dome ešte jeden byt, a to apartmán pre syna Richarda. Takmer v rovnakej dobe navrhoval Loos aj svoje vrcholné dielo, a to Müllerovu vilu v Prahe. Osud rodiny Hirschovcov sa však podobal osudu mnohých ďalších bohatých židovských rodín. Patrila im jedna z najdôležitejších fabrík v Plzni, špecializovaná na výrobu drôtov a klincov. Svojho majetku sa z rasových dôvodov museli vzdať, podarilo sa im však emigrovať. Nakoniec sa usadili v Austrálii.
Nebola to náhoda, že Loos navrhoval interiér bytu práve pre túto rodinu. Loosovým nadšeným obdivovateľom bol Otto Beck, bohatý podnikateľ, ktorý sa stal dokonca jeho svokrom. Práve on bol tiež spolumajiteľom továrne na drôtený tovar s Wilhelmom Hirschom.
Študentský byt
Interiér bytu na druhom poschodí domu, teda len o poschodie vyššie nad bytom rodičov, bol poňatý ako typický apartmán bohatého mladého muža tej doby: centrom sa stala veľká obývacia izba slúžiaca zároveň ako odpočinkový priestor, pracovňa, jedáleň, bar aj "fajčiareň" (preto bol nad lustrom v sedacom kúte nachystaný odvod pre dym, podobne ako u dnešných digestorov).
Súčasťou apartmánu bola tiež spálňa, kúpeľňa, šatňa, predsieň a balkón. Kuchyňa? Tá potrebná nebola, kuchárka Ema bývala v prístavku na dvore na rovnakom poschodí a starala sa o jedlo aj upratovanie v byte mladého pána. Ten tu dokonca niekoľko rokov býval so svojou ženou, kým neboli nútení všetci emigrovať.
Dodnes možno obdivovať funkčné vychytávky, od najrôznejších vstavaných skríň či úložných priestorov pred knižnicou, v laviciach v sedacom kúte alebo nad písacím stolom za dreveným žaluzím. Aj ďalšie Loosove riešenie, znížené stropy na určitých miestach izieb, sa veľmi úspešne používajú aj dnes.
Víťazstvo kvality
Dôraz na kvalitné materiály, čo bolo pre Adolfa Loosa typické, sa vyplatil. Hoci odkúpené zariadenie bytu nieslo logicky stopy používania, bolo možné ho opraviť a zrekonštruovať do dnešnej podoby. Hlavnou drevinou pre nábytok a obloženie stien sa stal dub (aj podlaha bola z dubu), na vnútorné strany skríň sa použil mahagón. Plochy, ktoré slúžili na odkladanie nápojov alebo pohárov, boli vyrobené z bieleho skla.
Vypínače a zástrčky z tmavohnedého bakelitu nechal Loos zapustiť do pravouhlých sklenených plakiet, teda opäť riešenie, ktoré ocení aj dnešný užívateľ. Nad kruhovým lustrom v intímnom sedacom kúte použil architekt kruhový ventilátor na odvetranie dymu.
Dnes je toto interiérové zariadenie súčasťou pražskej umeleckej galérie a aukčnej siene Adolf Loos Apartment and Gallery. V roku 2014 bol apartmán zaradený do prestížnej svetovej siete architektonických návrhov Iconic Houses.