V lete na svahoch hospodári biosedliaci, v zime ich striedajú lyžiari, ktorí sa ubytujú v biohoteli. Trend je čím ďalej silnejší nielen v susednom Rakúsku, ale aj v ďalších alpských krajinách, uvádza magazín Víkend MF Dnes.
Fotografie obľúbeného hotela v prostredí Álp si pozrite v galérii.
V našej alpskej hotelovej izbe je napriek vonkajšej zime pekne teplúčko. Pomerne nezvyčajný jav u rakúskych ubytovateľov. "Vykurujeme ekologicky, na biomasu. Spaľuje sa bioodpad z miestnych statkov," hovorí pani domáca.
Nadja Blumenkampová je majiteľkou prvého certifikovaného biohotela v Leogangu v rakúskej lyžiarskej oblasti Salzburgerland. "Bola to len otázka času, kedy skončím s rodinou v biohoteli. Biopotraviny a biokozmetiku nakupujem - napriek občasným posmeškom okolia - už pár rokov. Ale aj pre mňa to bol vlastne nečakaný objav."
Biohotely sú téma, s ktorou sa v slovenskej a v českej kotline takmer nestretnete. Pritom na juh od našich hraníc sa tento spôsob trávenia voľného času stáva hitom. Hlavne v alpských oblastiach. Rakúšania, hotelieri v Bavorsku, Južnom Tirolsku, Švajčiarsku aj v Slovinsku začínajú chápať, že stále viac turistov si rado priplatí za prírodnú prirodzenosť.
Drevená bioizba
Rupertus v Leogangu je zvonku celkom nenápadný, "rakúsky disciplinovaný" objekt. Na prvý pohľad ničím nepripomína filozofiu, na ktorej je postavený. Majiteľka Nadja Blumenkampová je tu druhou hoteliérskou generáciou.
Pred piatimi rokmi prevzala hotel od rodičov. A už vtedy jej bolo jasné, kam bude svoje úsilie vo vedení firmy smerovať. "Spôsobili to deti. Keď sa nám narodili, uvedomila som si, že chcem, aby vyrastali v zdravom a prirodzenom prostredí."
Všade vonia masívne drevo a na intenzite naberá v momente, kedy otvoríme dvere nášho "biosuite". Vysokohorská drevina zirbe, ktorej pripisujú liečivé účinky, je vo svojej prírodnej podobe prakticky v celej izbe.
"Pre bioizby neexistujú momentálne žiadne predpisy. Tak sme sa v rodine zamysleli, ako to urobiť, aby boli čo najviac bio," vysvetľuje Nadja Blumenkampová.
"A došli sme k tomu, že je potrebné využiť miestne masívne drevo, ktoré spracujú lokálni stolári, použiť výhradne prírodné oleje, žiadne škodlivé látky, začleniť do izby iba prírodné materiály, ako je bavlna, ľan, ovčia vlna. Dokonca aj na matrace sú použité certifikované prírodné vlákna."
Aj v prípade elektrickej energie používajú stopercentne ekologický prúd. "Máme fotovoltaiku, ktorá pokryje osemdesiat percent spotreby elektrickej energie hotela. Zvyšok potrebného prúdu berieme z vodnej elektrárne v Kaprune." A k tomu znamenitá voda, čo tečie z kohútika. Pravá leogangská.
Bylinková bio kuchyňa
Potom je tu to jedlo. Zídete z biosuite o pár poschodí nižšie, zasadnete k stolu a začnete premýšľať, prečo vám tu tak chutí. V kuchyni natrafíte na Marka, kuchára zo Slovenska, pred ktorým leží niekoľko druhov byliniek.
"Sú priamo z hotelovej záhrady, pestuje ich majiteľka," ukazuje čerstvé suroviny a dodáva: "Štyri roky som pracoval v biohoteli, potom v bežnom hoteli, teraz som sa vrátil k biovareniu. Rozdiel v základných surovinách oproti normálnemu hoteli je poznať."
Nadja ma berie na prieskum.Na vlastnej koži skúšam ovocie na bare na prípravu nápojov. V biokvalite. Skúmam biovína a chcem si dať domácu biolimonádu.
Potom sa zastavím v pivnici a z desaťcentimetrovej blízkosti preverujem potraviny uskladnené na policiach a v chladiacich boxoch, aby som odhalila, že je to predsa len taká marketingová hra na zákazníka. Nie je.
Každý sáčok, každý obal tu nesie označenie bio. "Musíme dôverovať našim dodávateľom bioproduktov, že majú potrebné certifikáty, že podliehajú pravidelným kontrolám a produkujú skutočne bio. Rovnako tak aj my sme dvakrát ročne kontrolovaní nezávislou kontrolnou komisiou, ktoré sú v Rakúsku celkovo tri. Kontrola prebieha zásadne nečakane," opisuje majiteľka.
Alpské biokravy
Najviac ma zaujíma, odkiaľ sú tie chuťovo perfektné jogurty a mlieko s nápisom "Mei Muich", ktoré každé ráno s nadšením lejem na biomüsli a biocornflakes. Nadja mi to hneď vysvetlí.
Vydávame sa do pár kilometrov vzdialeného biostatku Zieferhof, ktorý z diaľky vôbec nevyzerá, že by tu produkovali niečo skvelé a výnimočné. Proste normálny rakúsky Hof. Čakám, že ma privíta podsaditý šesťdesiatnik, ktorý k bio dospel vývojom udalostí.
Namiesto toho si trasiem rukou s Bernhardom Perweinom, ktorý má tak tridsať a politiku bioprodukcie mi vysvetľuje s úplnou samozrejmosťou. Deti lietajú medzi biokravami, ktoré nepoznajú nič horšie ako obyčajnú, nestriekanú, chemicky neošetrenú a nehnojenú alpskú trávu.
Nadja má telefonát z hotela Rupertus, či by po nás mohol Bernhard poslať mlieko, že ho dnes hostia vypili nečakane viac. Vezieme biomlieko ak tomu biojogurt a biomarmeládu od Bernhardovej mamičky a biopálenku od jeho otecka a ešte dlho cítime na jazyku chuť Bernhardovho čerstvého biochleba. A Nadja si berie od nás biomlieko, schováva nám biojogurty do hotelovej chladničky a ide si sadnúť k stolu.
Koľko to stojí?
Ceny kolíšu podľa kategórie ubytovania a sezóny, tak ako u bežných hotelov. Za prenocovanie s polpenziou v dvojlôžkovej izbe dáte za osobu 70 eur, ale aj 200 eur (pozri www.biohotels.info, www.rupertus.at, www.zieferhof.at).
Sedem zásad biohotela:
- Takmer všetky suroviny, potraviny a nápoje pochádzajú z certifikovaného biologického poľnohospodárstva.
- Hotelová kozmetika je prírodná a certifikovaná.
- Elektrická energia pochádza stopercentne z ekologických zdrojov.
- Používaný papier v celom objekte (kuchyňa, kancelária, toalety ...) je recyklovaný alebo z udržateľného lesného hospodárstva.
- Na jedno prenocovanie produkuje hotel menej ako 12 kg CO2.
- Jedlá sú pripravované ručne a prirodzene, nepoužíva sa mikrovlnná rúra.
- Využívaní sú maximálne regionálne producenti a produkty.