Kúpili sme si takmer 50 rokov staré auto - pána "žlťáka", a rozhodli sa, že s ním vyjdeme do sveta. Vyrazili sme v septembri 2017 po tom, ako sme s rodinou a kamarátmi celé auto od základu prestavali, hovoria cestovatelia v rozhovore pre Lidovky.cz.
Žlťák na cestách / SUN ON WAY: Trojčlenný tým:
- Monika (29 rokov) grafička, umelkyňa, fotografka, pedagogička
- Ondro (30 rokov) grafik, fotograf, Dj,IT specialist
- Žlťák (47 rokov) Mercedes Benz 207D
Vlaňajší rok bol plný veľkých krokov a neľahkých rozhodnutí a my sme mali pocit, že práve teraz je pre nás ten správny čas vycestovať, zoznámiť sa so zaujímavými ľuďmi, naučiť sa nové veci a predovšetkým investovať do seba.
Naša cesta vedie cez Nemecko, Francúzsko a Španielsko, radi by sme došli až do Portugalska. A ďalej uvidíme, kam nás cesta zavedie. Riadime sa heslom: "Cesta je cieľ" a každému človeku prajeme, aby svoju cestu našiel. Nech už povedie kamkoľvek.
Prečo ste sa rozhodli cestovať karavanom (resp. autom prerobeným na obytné vozidlo)?
Chceli sme mať zázemie, miesto, kde tvoriť a možnosť cestovať bez plánu. Pracovať odkiaľkoľvek, byť samostatní a sebestační.
Ako vám napadlo staviť na takmer päťdesiat rokov starý Mercedes?
Amerika, klasické obytné auto, alebo náš pán žlťák? Bola to jasná voľba, pretože sme si ho zamilovali na prvý pohľad. A tiež je všeobecne známe, že Mercedes je "držiak", takže aj keď na ňom bolo naozaj veľa práce, o žiadnom inom sme nikdy neuvažovali.
Čo všetko ste v aute menili? Mali ste hneď jasno v tom, čo sa prerobí, a čo zostane?
Tak presne na tieto otázky sme sa snažili dlho nájsť odpovede. Chvíľu sme váhali, ale nakoniec išlo všetko von. Začali sme úplne od začiatku, išlo o kompletné prerobenie interiéru, elektriny v aute, o nové solárne panely, zásobník vody atď.
Veľmi nám pomohli kamaráti a Ondrejov otec Zbyněk. Bez nich by sme to nikdy nezvládli a so žlťákom jazdili možno tak na Mácháč.
Absolvovali ste pred výjazdom nejaké zaťažkávacie skúšky?
Mali sme pár testovacích jázd, spočiatku len po okolí. Prvýkrát na dlhšiu cestu sme išli do Brna na zraz Volkswagenu. Tam získal žlťák svoju prvú pamätnú listinu.
Nebudeme tvrdiť, že neboli žiadne problémy. Práve naopak. Občas nám to nešlo do kopca a vlastne ani po rovine. Ťažko sme predbehli traktor, spadli nám zadné dvere, vyhorela elektrina, do auta nám tieklo, skoro sme odpálili solárne panely. Ale nakoniec sme za rok vychytávania chýb všetko zvládli, opravili a vyriešili.
Aké ťažké bolo odísť?
Od tej chvíle, čo sme žlťáka mali, sme si šetrili peniaze. Začali sme si každý mesiac dávať niečo nabok. Boli sme rozhodnutí, že chceme vycestovať, a to minimálne na rok. Obaja sme ale mali dobrú prácu, podnájom v Prahe a nič nám nechýbalo. Takže nešlo o ľahké rozhodnutie, zvlášť kvôli rodine a kamarátom. Zároveň sme si ale často hovorili: "A to je ako všetko? Teraz už budeme len chodiť z práce do práce? Míňať a zároveň znova šetriť?"
Bolo nám jasné, že prácu, ktorú máme, musíme opustiť. Chceli sme si ale zachovať kontakt a nejaký príjem na cestách. Našťastie sa nám podarilo dohodnúť prácu na diaľku.
Spomenuli ste rodinu? Ako vaše rozhodnutie vzala?
Rodina ani kamaráti nám spočiatku veľmi neverili. Mysleli si, čo nám to napadlo za hlúposť. Niet divu, sme trochu blázni a máme veľa nápadov, ktoré sme často nedotiahli. Tentoraz sme ale mali jasno, a keď začalo byť zrejmé, že to myslíme vážne, zavalila nás kopa otázok zo všetkých strán:
"Kde na to vezmete peniaze?"
"Hej, a nezbláznili ste sa, cestovať takým starým autom?"
"A čo práca? Čože?! Výpoveď?!"
"No, nepočítaj s tým, že si niekedy takúto prácu ešte nájdeš!"
"Ste machri, ak toto dáte!"
"Tak môžete ísť napríklad len na Moravu, nie?"
"A to spolu ako vydržíte žiť v aute?!"
"Kam budete chodiť na záchod?"
"A kde sa budete umývať?"
"Pekne, pekne no... to do toho dávate toľko energie a peňazí, však. A ono sa vám to potom niekde po*erie!"
Každopádne tentoraz sme to dotiahli do konca a za rok všetko dokázali. Nakoniec nás pochopili, poradili, pomohli a pridali ruku k dielu. Pomohli nám splniť si jeden z našich snov.
Ako ste plánovali cestu?
Ľudia sa nás pýtali, kam pôjdeme a čo tam budete robiť. My sme sa nechceli upínať ku konkrétnemu plánu alebo miestu. Smer bol pre nás ale jasný, Španielsko. Na našej ceste je hlavným cieľom neplánovať, oddýchnuť si, mať čas sami pre seba, pracovať tak, aby nás to stále bavilo, a keď sa nám niekde zapáči, tak tam pokojne ostať.
Cestujeme pomaly, v pokoji a nikam sa neponáhľame. Keď už ale plánujeme, tak používame park4night, čo je aplikácia, ktorá vám ukáže miesta, kde môžete zaparkovať, prespať, alebo len nabrať vodu.
Kde na cestovanie beriete peniaze?
Ako cestovať a zároveň si zarobiť peniaze? To bol náš cieľ a podarilo sa. Našli sme kompromis, ktorým si momentálne dokážeme privyrobiť na cestách. Obaja pracujeme ako grafici.
Zároveň ale máme vlastný e-shop, ktorému sa venujeme už druhý rok. Máme radi umenie v akejkoľvek podobe a vždy nás bavilo cestovanie. Tak sme sa rozhodli spojiť dve veci, ktoré milujeme.
Tým vznikla myšlienka našej značky: Street Art T-shirt. Začali sme tvoriť originálny grafický dizajn, robíme potlače tričiek dielami umelcov, ktorých cestou stretneme. Umenie je pre nás cesta za naše hranice, rovnako ako cestovanie.
Kam všade už ste so svojím obytným autom zavítali?
Prešli sme nádherným Francúzskom, pokračovali smerom cez Pyreneje do Španielska. Navštívili mestá Tarragona, Peniscola, Castellón de la Plana, Valencia, Xativa, Gandy, Xabi, Calp, Cartagena, Cabo de Gata, Malaga a Nový rok sme privítali v meste Fuengirola.
Sme zhruba v polovici našej cesty, ale už teraz máme hŕbu krásnych zážitkov. Bolo to najlepšie rozhodnutie, aké sme kedy v živote urobili. Každému želáme, aby našiel odvahu ísť za svojimi snami. Nič viac totiž nie je.
