Záchodová oáza uprostred soľného jazera Chott el Jerid. Voda pripravená. A pozor: iba a výhradne ľavou rukou. Snímka: Libor Budinský
Je to malý civilizačný paradox. Kým starí Rimania už pred naším letopočtom bežne používali záchody, situácia na začiatku 21. storočia je žalostná. A aj keď sa to nezdá, záchod je stále symbolom bohatstva a luxusu.
Najďalej to dotiahli v Japonsku, najhoršie sú na tom v Afrike, na Strednom východe a tiež v Indii, ktorá je už tradične považovaná za jednu z najmenej hygienických krajín sveta. A tak zatiaľ čo my považujeme rannú desaťminútovku s knihou na toalete za samozrejmosť, stovky miliónov ľudí zažívajú deň čo deň frustrujúci zážitok, ktorý má ďalšie spoločenské konotácie.
Napríklad v Indii či v Pakistane chodia chudobné ženy na toaletu kvôli hanbe ešte pred svitaním, napriek tomu sú často práve v týchto chvíľach prepadnuté a znásilnené. Aký rozdiel oproti Japonsku, kde je toaleta symbolom blahobytu a technických vymožeností.
Ako nastaviť striekanie
V Japonsku majú už tradične záchody najkomplikovanejšie. Ide o pomerne zložité zariadenie s mnohými príjemnými (a pre Európana často i nepríjemnými) funkciami. Tak po prvé, moderný japonský záchod má vyhrievanú doštičku, čo ľudia ocenia hlavne v zime. Ďalej vydáva zvuky, a to často hneď dvojnásobné. Kým v priestore záchodu sa ozýva príjemná hudba, sám záchod ľahko hrká či drnčí, aby zakryl prípadné zvuky vychádzajúce zvnútra.
To najvtipnejšie však nastane po vykonaní potreby. Po pravej ruke máte k dispozícii ovládací panel s mnohými funkciami vrátane umytia prúdom vody s rôzne nastaviteľnou intenzitou, takže by človek pomaly potreboval manuál, aby sa dozvedel, ako má správne nastaviť silu striekania. Množstvo záchodov je však vybavených fotobunkou, takže už splachujú automaticky.
Za úľavu sa ďakuje
V moslimských krajinách a tiež v hinduistickej Indii neexistujú ľaváci. Písať či nebodaj jesť ľavou rukou je tu absolútne kultúrne tabu, takže aj keď sa niekto narodí ako ľavák, má jednoducho smolu a musí sa preučiť. Jediným dôvodom k tejto striktnej požiadavke je hygiena. Ruky sú tu striktne rozdelené, pravou sa je či zdraví, zatiaľ čo ľavá slúži na očistenie po toalete, a to tradične buď s pomocou vody, alebo piesku (v púštnych oblastiach).
Veriaceho moslima však pri vykonaní potreby zväzujú ďalšie striktné pravidlá: nesmie pozorovať svoje pohlavné orgány, ani kontrolovať stolicu, nesmie sa pozerať na ostatných, ak je na toalete viac ľudí, ani pri tom hovoriť. Naopak, keď je všetko hotové, mal by poďakovať Alahovi, že mu tú krásnu úľavu poskytol.
Jedna leje, druhá umýva
Veľmi podobné je to v Indii, až na to, že je tam všade veľa ľudí, takže sa bežne stretnete s ľuďmi, ktorí vykonávajú potrebu priamo na ulici. Vo veľkých mestách sú tiež verejné pisoáre, ktoré sú úplne otvorené, pretože muži sa za močenie nehanbia.
Pokiaľ ide o veľkú potrebu, tiež tu sa používa na umytie voda a ľavá ruka, papier až na výnimky neexistuje. Na záchodoch je diera v zemi a vedro s vodou, z ktorého si malú nádobkou ľudia berú vodu potrebnú na umytie po toalete. Nie je to úplne jednoduché, pretože pravou rukou naberiete v miske vodu, dáte ju za telo, kde zozadu lejete vodu na zadok a ľavou rukou sa čistíte. Potom by si mal každý Ind umyť obe ruky mydlom, ale to na väčšine verejných toaliet nenájdete.
Najväčší záchod sveta
To však hovoríme najmä o mestách, ktoré predstavujú novú tvár Indie. Na vidieku je situácia oveľa ťažšia a väčšina rodín stále nemá vlastnú toaletu. Ľudia musia vykonávať potrebu vonku v prírode, čo je hlavne pre ženy nepríjemné, a mnohé z nich preto chodia na toaletu ráno pred svitaním, aby ich nebolo vidieť.
Indická vláda však chce tento relikt minulosti zmeniť a minister životného prostredia dokonca pred niekoľkými rokmi vyhlásil, že India je cez všetok pokrok a jadrový či kozmický program stále najväčším otvoreným záchodom pod holým nebom na svete, čo nie je práve najlepšia vizitka.
Vrecúšková metóda
Ešte horšia je situácia vo veľkých afrických slumoch, kde rodiny bývajú v plechových či bambusových búdach s rozmermi tri krát tri metre a na sociálne zariadenie môžu jednoducho zabudnúť. Napokon celá subsaharská Afrika patrí z hľadiska hygieny k najhorším na svete a záchod tu majú len bohatšie vrstvy. Na celej planéte žije podľa odhadov zhruba dve a pol miliardy ľudí, ktorí nemajú prístup k bežnej hygiene.
A ako teda v afrických slumoch vykonanie potreby prebieha? Deje sa to takzvanou vrecúškovou metódou. Ľudia sa vyprázdnia do igelitového vrecka, ktoré zaviažu a zahodia čo najďalej.
Papier do koša
V Európe už tradične zostávajú krajiny Balkánu, respektíve Bulharsko, Grécko či Turecko. Bulharsko je povestné svojimi tureckými záchodmi, ktoré vybral ako symbol tejto krajiny na svoju Entropu výtvarník David Černý, a rozpútal tak malý diplomatický škandál.
V Grécku síce používajú sedacie a splachovacie záchody, ale z nejakého dôvodu im inžinieri naplánovali príliš úzke a nevýkonné odpadové siete, takže použitý papier sa nesmie hádzať do záchodu, ale do koša stojaceho vedľa toalety, čo je pre mnohých turistov nepríjemné spestrenie letnej dovolenky. V porovnaní s vyššie uvedenými zvyklosťami zvyšku sveta je to však skôr úsmevné.
A muži si sadnú
Úplne iný problém sa rieši v Škandinávii, predovšetkým vo Švédsku, kde už niekoľko rokov beží zápas za zákaz pánskeho močenia postojačky, ktoré je údajne nehygienické. Za kampaňou stoja švédske feministky, ktoré požadujú, aby na verejných záchodoch muži močili posediačky, rovnako ako ženy. Podľa prieskumov verejnej mienky majú rovnakú požiadavku švédske ženy aj doma a veľa mužov sa už ich „nátlaku“ podvolilo.
A pretože sú Škandinávci v Európe tradične vo všetkom popredu, počas niekoľkých rokov nás pravdepodobne čaká to isté. Akonáhle sa totiž podobný návrh dostane na stôl niektorej európskej komisie, tak je to koniec. Ale vraj je to zdravšie a pôsobí to ako prevencia proti rakovine prostaty.
Napokon v mnohých krajinách Ázie, či už je to Pakistan, Afganistan, či India, močia muži v podrepe už dnes a vôbec im to nepríde divné.
Múzeum pre nadšencov
Ak by ste mali záujem podrobnejšie preskúmať históriu záchodov z celého sveta, vydajte sa do špeciálneho Múzea historických toaliet a nočníkov vo Vyšehradskej ulici v Prahe.
Nájdete tu napríklad nočník vyrobený pre Napoleona Bonaparteho, nočník z Lincolnovej spálne Bieleho domu, nočník čínskeho cisára z Dynastie Čching.
Ďalšiu časť kolekcie tvoria historické toaletné papiere, wc štetky, splachovadlá, bidety a pisoáre. Zbierka v súčasnosti obsahuje približne 2 000 exponátov a údajne je najväčšia svojho druhu na svete.