Pochutnali ste si, bolo to skvelé. Ale teraz už je čas zdvihnúť kotvy a vyraziť zase ďalej. Nervózny tik v oku čašníka, ktorý sa staral o váš servis, však naznačuje akúsi nepohodu. Čo je zle?
Zabudli ste snáď na prepitné? Alebo ste naopak nezabudli, a tým sa dopustili ešte väčšieho prešľapu?
Chápete tringelt ako poďakovanie a odmenu navyše za poskytnutú kvalitu služieb? Alebo ak podobné vymoženosti vôbec neuznávate, prídu vám prežité, pretože obsluhu v reštaurácii má predsa platiť jej majiteľ a nemajú na ňu doplácať sami hostia?
Celé to rozprávanie o tom, ako inštitút prepitného vnímate osobne, pokojne môžeme preskočiť. Pretože nejde o vás. Ide o to, aké pravidlá sú skutočne zažité a spoločensky nastavené v krajine, ktorú navštívite.
Niekde sa prepitné jednoducho dáva a výška tej sumy je v podstate pevne odvodená od útraty. Neurobiť toto symbolické gesto je výrazom hulvátstva.
Inde sa tringelt ostentatívne nedáva a až hulvátsky dojem môžete vytvoriť tým, že sa peniaze navyše budete snažiť niekomu z obsluhy vnútiť.
Niekde vám veľmi šibalsky započítavajú „poplatok za obsluhu“ do celého účtu za stolovanie. Tam pochopiteľne už nič nechávať nemusíte.
A, samozrejme, sú aj miesta, kde sú tie pravidlá nejasné, voľnejšie. Menej formálne. Teraz ešte vedieť, kde presne sa na tringelty hrá a kde nie. Ako sa v tom vyznať?
Ďalšie peniaze od vás nepotrebujeme
Kvalitná obsluha je tu neoddeliteľnou súčasťou kvality celého podniku. A za ten kompletný servis sa platí len jedna vopred jasne deklarovaná cena. Oni vám dávajú svojich sto percent kvality, vy im za to dávate sto percent požadovanej ceny. Je to ...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
