Vládne orgány v bývalom Československu na začiatku sedemdesiatych rokov rozhodli, že z Bratislavy sa v dlhodobom výhľade stane miliónová aglomerácia. To otvorilo tému, čo spojí budúce veľké sídelné útvary na území mesta a v jeho okolí. Odpoveď znela: dopravný systém rýchlodráhy na báze ťažkého metra.
V galérii si pozrite archívne materiály:
„Prvé projekty sa na pracoviskách projektantov začali objavovať v roku 1973, v priebehu niekoľkých nasledujúcich desaťročí však boli mnohokrát prepracované a prehodnotené,“ píše Michal Jajcaj, kurátor výstavy Metro, ktorým sa nevozíme, prezentovanej Slovenským technickým múzeom v priestoroch Múzea dopravy v Bratislave.
Výstavba bratislavského metra sa začala o dekádu neskôr – a to až dvakrát. „Prvým krokom bola výstavba dočasnej rýchlodráhy vedúcej z okraja Petržalky do centra mesta povrchovo, využívajúc železničnú časť Starého mosta. Realizácia tohto projektu bola však čoskoro pozastavená, pričom ďalšie prípravné a od roku 1988 aj stavebné práce sa sústredili už len na trasu petržalského úseku metra, ktorá mala pôvodne na dočasnú rýchlodráhu nadväzovať,“ približuje jeden z trojice spoluautorov výstavy.
Výstava predstaví archívne materiály – prevažne zo zbierky bratislavského nadšenca Petra Martinka – a tiež vizualizácie a počítačové simulácie poskytujúce odpoveď, ako by petržalská trasa metra začiatkom deväťdesiatych rokov vyzerala, ak by ju naozaj dokončili.
Ich autor Andrej Fridrich si z množstva historickej projektovej dokumentácie vybral projekt v podobe, v akej sa mal budovať od 1. polovice 80. rokov 20. storočia. Teda dočasnej povrchovej rýchlodráhy, na ktorú mala nadviazať výstavba podpovrchového úseku trasy v koridore naprieč sídliskom Petržalka.