Pri slove punč sa väčšine z nás v hlave spustí Pavlovov reflex a so zbiehajúcimi sa slinkami si predstavíme pohár pariaceho sa omamného nápoja.
Pre našinca je synonymom zimy, vianočných trhov a nadchádzajúcich sviatkov. A najmä stretnutí s rodinou či priateľmi, pretože punč predsa človek nepije sám. A keďže tu máme opäť „lokdán“ (veľmi ma baví táto fonetická skomolenina slova lockdown, jeho prítomnosť a dôsledky už o poznanie menej), vidina vianočných trhov sa definitívne rozplynula.
Punč si však môžeme uvariť aj doma. A popri jeho chlipkaní si pripomenúť niečo z jeho histórie. Vedeli ste, že pôvodne sa nepodával teplý? Že neexistuje jeden správny recept a že je priamym predchodcom kokteilu? Nie? Tak čítajte ďalej.
Silné a slabé
Samotné slovo punč má základ
v hindskom paanstch, čo doslova znamená päť. A opisuje základné zložky, ktoré by mal tento nápoj obsahovať: silné, slabé, sladké, kyslé a korenené. Alebo prepísané do reči ingrediencií alkohol, vodu, cukor (alebo iné sladidlo), citrón (či iné ovocie) a koreniny.
Prvýkrát sa v západných písomných prameňoch stretávame so slovom punč v rok...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.