Prvý dúšok nech vás prenesie do čias pred piatimi až šiestimi tisíckami rokov. V tom období žil Šennong, posvätný farmár. Celý život venoval výskumu liečivých a jedlých rastlín (a pripisujú sa mu zásluhy za vznik tradičnej čínskej medicíny), a keďže to s ľuďmi myslel dobre, testoval ich sebe.
Nemožno sa čudovať, že sa sem-tam priotrávil. Údajne až 72-krát. Posledná otrava vyzerala osudne, pretože Šennong už bezvládne ležal na zemi a čakal na smrť.
Do úst mu však padol lístok. Keď ho požul, zázračne sa mu uľavilo a on sa cítili ako znovuzrodený. Áno, správne predpokladáte, že oným lístkom bol čaj.
Teda presnejšie list rastliny čajovník čínsky (Camellia sinensis), ktorý ako divoký ker bežne rástol vo viacerých oblastiach tejto starovekej ríše.
Aj na rozmedzí dnešného Junanu a S'-čchuanu (Sečuanu), kde sa odohráva naša legenda. Iná pripisuje objavenie povzbudzujúcich účinkov čaju cisárovi Šen-nungovi (podobnosť mien nie je čisto náhodná), ktorý pil iba prevarenú vodu.
Raz mu do nej vietor nafúkal niekoľko lístkov, tie sfarbili vodu, a keď ju cisár ochutnal, osviežila ho. Nech už to bolo akokoľvek, starí Číňania spoznali čajové priaznivé účinky. K šálke horúceho nápoja to však bola ešte dlhá cesta.
Od polievky k nápoju
Najp...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.